Okolo tridsaťtisíc keramických súdkov sa vyrobilo a predalo vlani vo výrobnom družstve Šamotka. Tento rok usiluje firma o nenávratný finančný príspevok z eurofondov na zvýšenie energetickej efektívnosti výroby.
HRNČIARSKE ZALUŽANY. Približne 30 000 keramických súdkov vyrobilo a predalo vlani výrobné družstvo Šamotka Hrnčiarske Zalužany v okrese Poltár. V júni pritom vyrobilo jubilejný 1,5-miliónty súdok. Družstvo ich vyrába od svojho založenia v roku 1950.
"Miliónty kus sme dodali na trh v roku 1996 a o ďalších 15 rokov sme vyrobili ďalších päťstotisíc kusov," povedal predseda predstavenstva družstva Radovan Séleš.
Úspešní aj počas krízy
S predajom súdkov na kapustu bolo družstvo paradoxne úspešné aj počas hospodárskej krízy. Napríklad v roku 2009 ich vyrobilo a predalo približne 40-tisíc, čo bolo porovnateľné s predchádzajúcimi rokmi. V uplynulých rokoch tiež zaznamenalo zisk. Vlani bol približne na úrovni 20-tisíc eur.
Podľa Séleša sa družstvu darilo aj preto, že kríza vrátila ľudí k domácemu spracovaniu zeleniny a súdky na jej zhodnotenie sa tak pomerne dobre predávali. Ľudia najmä na vidieku sú totiž dlhodobo naučení spracovávať plody polí a záhrad doma. Navyše, zelenina z trhov či hypermarketov bola drahá a nemala tú správnu chuť.
Kameninové súdky na kapustu tvorili vlani asi 50 percent predaja družstva, zvyšok predstavuje iný sortiment, napríklad keramické kvetináče či pekáče na husi, ale aj šamotové tehly pre pekárenské pece či šamotové tvarovky pre železiarenské podniky.
„Iný sortiment začína pomaly prevažovať nad súdkami,“ podotkol Séleš. Ponuku pritom tvorí už asi 350 druhov výrobkov. Približne 50 percent výroby predala vlani Šamotka v zahraničí.
Slovenské súdky kupovali najmä v Českej republike, Maďarsku Srbsku a Poľsku, ale najnovšie tiež v Írsku či Anglicku. Okrem stálych odberateľov ich začali tento rok predávať aj prostredníctvom e-shopu.
Chcú získať peniaze z eurofondov
Šamotka sa tento rok usiluje o nenávratný finančný príspevok z eurofondov na zvýšenie energetickej efektívnosti výroby.
V projekte asi za 150-tisíc eur sa počíta zo zachytávaním odpadového tepla a s jeho návratom do výroby. Firma môže takto ušetriť až polovicu nákladov na plyn.
V družstve v čase najväčšej slávy koncom 80. rokov pracovalo asi 150 ľudom. Dnes ich zamestnáva približne 30.
