FIĽAKOVO. Patrí medzi fotografických nadšencov. Lásku k foteniu zdedil po svojom otcovi. Už ako 12-ročný chlapec vedel vyvolávať fotografie. Aj keď v dnešnej dobe sa neoplatí fotiť na film, Zoltána tmavá komora stále láka.
„Má svoje čaro. Klasika núti človeka premýšľať,“ hovorí dvadsaťšesťročný Fiľakovčan. Dokáže sa celé hodiny túlať po prírode a čakať na ten správny okamih pre svoj záber. „Na fotenie nemá byť pripravený objekt, ktorý chcete zvečniť, ale fotograf,“ usmieva sa fotograf.
Dôležité je vystihnúť správnu chvíľu
Príroda má veľa zvláštností aj vzácností. Pán Zoltán Schnelczer rád fotí stromy alebo hmyz. „V prírode všetko so všetkým bytostne súvisí. Pri fotení je dôležitý cit, predstavivosť a fantázia, ale svoje robí i prax. Nestačí poznať len pravidlá, príroda a všetko živé v nej sa dokáže zmeniť za veľmi krátky čas. Preto musíte byť neustále v strehu a vystihnúť ten správny okamih,“ hovorí Fiľakovčan.
Človek musí mať cit
Fotografiu a grafiku študoval v maďarskom meste Eger. „To, čo ma tam naučili, som zúžitkoval v praxi. No nielen technika a škola robí fotografa fotografom. Ako som už povedal, človek musí mať cit. Fotograf vidí svet inými očami,“ usmieva sa sympatický mladík.
Pri fotení je dôležité svetlo. Jeho kúzlo sa dá zachytiť na čiernobielych aj farebných fotografiách. Okrem prírody fotí aj udalosti faktu, portrétovky a historické budovy. Medzi tými, ktoré odfotil, sa honosne vyníma fotka Fiľakovského hradu pri zapadajúcom slnku.
Vlastní zbierku starých fotoaparátov
V kútiku duše je, ako takmer každý fotograf, rebelom. „Aj keď som sa rozhodol svojím koníčkom živiť a otvoril som si ateliér, najradšej fotím to, čo ma fascinuje. Fotografovanie na objednávku už nie je pre mňa to pravé orechové. No rád robím portréty. Za každým sa totiž skrýva príbeh človeka. Moje fotografie majú dušu, práve to je na nich fascinujúce,“ hovorí Fiľakovčan.
Okrem toho, že sa venuje foteniu, vlastní doma dve slušné zbierky. Zbiera staré fotoaparáty a pohľadnice. „Najstarší fotoaparát pochádza z roku 1931. Moja zbierka zahŕňa aj tie kúsky, s ktorými fotil môj otec. Fotoaparátov mám okolo päťdesiat, starých fotografií viac ako sto. Medzi vzácne kúsky patrí tá, na ktorej je zachytená vzduchová loď Zeppelin, ako letí nad Viedňou. Autor fotky vystihol správny okamih. Ten záber vyzerá ako živý,“ hovorí Fiľakovčan, ktorý má za sebou už sedemnásť výstav. Doniesol si z nich množstvo ocenení.
Tváre starých ľudí sú fascinujúce
Mnohí kolegovia z jeho brandže radi fotia starých ľudí. „Sú dokonalí. V ich tvárach sa dá vyčítať všetko - bolesť, radosť, jednoduchosť i skromnosť. Pred desiatimi rokmi som v Petrovciach odfotil starého pána, ktorý mal vtedy 83 rokov. Odfotil som ho na tom istom mieste aj ako 93-ročného a spoločne sme porovnali zmeny. Vnímali sme ich rovnako. Mal som z tých fotografií dobrý pocit,“ hovorí fotograf.
Stále sa má čo učiť, veď dobrá fotografia môže vzniknúť rôznymi spôsobmi. Od sústredeného čakania až po šťastie byť v správnom čase na správnom mieste.
