FIĽAKOVO. Pán Zoltán Parti sa narodil v Gemerskej Panici. Do Fiľakova sa presťahoval pred viac ako tridsiatimi rokmi. Pracoval ako policajt a dnes už je na dôchodku. Jeho záľubou je história faktu a zbieranie pohľadníc.
O Fiľakove vydal už dve publikácie. Prvá vyšla pred piatimi rokmi a mala približne šesťsto strán. Druhá uzrela svetlo sveta v decembri minulého roku. Obidve zachytávajú históriu Fiľakova a sú napísané v maďarskom jazyku. „No už čoskoro vyjde druhá kniha aj v slovenčine,“ sľubuje Fiľakovčan.
Chodí po burzách aj po povalách
„Mesto, v ktorom som sa narodil, je fascinujúce. Nikdy sa tu nežilo ľahko, no napriek tomu je jeho história veľmi pestrá a bohatá. Boli obdobia, kedy Fiľakovo bolo kráľovským mestom. A hrad je stále jeho dominantou. Na mojich pohľadniciach ho mám zachytený v rôznych podobách.“
Historické klenoty hľadá na burzách, v rodinných archívoch a získava ich aj od neznámych ľudí. Niektoré sú staré aj viac ako sto rokov. Sú zažltnuté a budovy na nich dávno zmenili vzhľad alebo už nestoja.
„Pohľadnice zbieram vyše dvadsať rokov. Moju zbierku obohatila najmä pani Mária Anderová. No pochodil som aj mnoho starých domov a kutral sa na ich povalách. Nedá sa opísať ten pocit vzrušenia, keď objavíte zaujímavý kus. Pohľadnice tiež zachytávajú históriu. Dá sa z nich dozvedieť veľmi veľa. Aj to, či ich robil profesionál alebo amatér. Medzi zberateľmi sú najvzácnejšie tie so židovskou alebo vojenskou tematikou. No vzácne sú aj pohľadnice miest a obcí,“ tvrdí zberateľ.
Zbierka je pre neho hotovým pokladom
Zberateľstvo je podľa neho vášeň, ktorej keď raz podľahnete, bude vás držať do konca života. „Chcel by som moje pohľadnice zachovať aj pre ďalšie generácie, aby všetci videli, ako ich mesto vyzeralo pred desaťročiami,“ dodá zberateľ. Ak sa medzi našimi čitateľmi nájdu takí, ktorí majú v škatuliach staré pohľadnice a nevedia, čo s nimi, pána Zoltána veľmi potešia.
