VYŠNÁ POKORADZ. Neraz sa z rodinného domu vo Vyšnej Pokoradzi ozýva majestátna melódia fujary. To Dušan Ceber prevetráva svojho koníčka. Už takmer tridsať rokov vyrezáva fujary a píšťaly. Začiatky boli ťažké, no mal šťastie. Natrafil totiž na skúsených učiteľov.
„Do tajov ma zaúčal sám pán majster Juraj Kubinec. V tom čase už mal deväťdesiat rokov a tak mu asistoval aj jeho syn Martin,“ hovorí pán Ceber.
Vyrobiť fujaru sa podľa neho podarí mnohým majstrom stolárom, no oživiť ju dokáže len málokto. „Aby mala fujara svoj hlas, musí jej majster vliať dušu. Najvhodnejšie na jej výrobu je bazové drevo. Drevo musí minimálne dva roky schnúť. Až potom ho môže začať majster opracúvať,“ hovorí pán Dušan. Fujara je podľa neho kráľovná medzi hudobnými nástrojmi. Má mumľavý hlas, ktorý zachytí všetky emócie.
„Rád si spomínam na časy, keď som chodil do Kokavy za majstrom Pavlom Bielčíkom. Večer sme si nakládli ohník a dlho do noci sme hrali a spievali. Bolo to niečo fascinujúce. Hlas fujary musíte mať v uchu,“ tvrdí majster, ktorý má na svojom konte už desiatky vyrobených fujár. Sú roztrúsené po celom svete.
„No nie všetky fujary sa podarí oživiť. Niektoré skončili v peci. Časom som sa naučil mať vlastné grífy. Dôležité je napríklad správne rozmiestniť hmatové otvory. Mnohí majstri si vytvoria svoje rozmery a tajomstvo nechcú prezradiť. Svoje nástroje zdobím ľudovými motívmi,“ hovorí majster. Rád chodí na folklórne slávnosti do Detvy, je členom folklórneho súboru Rimavan a pozná rukopis najlepších slovenských fujaristov. Plánov do budúcnosti má veľa. „Pri výrobe fujár sa je stále čo učiť. Raz by som chcel vyrobiť fujaru, ktorá by mala nenapodobniteľný hlas,“ dodá.
