BREZOVICA. Zapletený vrkoč dozdobím stuhou. Kroj mi hádam nebude treba. Je druhá aprílová sobota, krátko pred šiestou večer. Vyrážam.
Tradičný krčiažtek
Brezovický kultúrny dom obkolesujú zaparkované autá. Prší. Pred dverami do sály sa pod neveľkou strieškou ukrýva skupinka folkloristov. Cigaretku si v chladnom počasí, ženy v sukniach a muži s holými pupkami, príliš nevychutnávajú. „Ale musí byť,“ smejú sa.
V sále sa na nás usmievajú tanečníčky a speváčky z folklórneho súboru Skorušina. Na uvítanie dostávame malý keramický krčiažtek s nápisom X. Folklórny bál a červenou stužkou. „Je to tradícia,“ povedal Róbert Vavrek, vedúci Skorušiny a hlavný organizátor akcie. „Každý hosť z neho pije celý večer. Keďže sa dá zavesiť na krk, je malá pravdepodobnosť, že ho stratí.“
Rodičia na bál priniesli aj svoje ratolesti. Je viac ako pravdepodobné, že pôjdu v ich šľapajách.
V sále zatiaľ nie je veľa ľudí. Mám pocit, že sa každý pozerá iba na mňa. Veľmi som nezapadla. Už viem, že ísť na bál bez kroja bola chyba. Myslela som si, že sa budem cítiť trápne, no opak je pravdou. „Ale aspoň si stredobodom pozornosti,“ utešujú ma známi.
Malá modelka
Za necelú hodinu počet hostí presiahne dvesto. Všetci sa k sebe správajú, akoby sa roky poznali. Jedna veľká rodina. Pribehne ku mne vysmiate dievčatko v miniatúrnom kroji. Chce sa fotiť. Zapózuje. A podbehne ešte bližšie. „Musíte jej ukázať fotku,“ hovorí mama. Malá folkloristka sa spokojne obzerá v objektíve. A pózuje opäť. Po chvíli ju to prestane baviť. Beží na parket, zlákali ju hudobníci. K sotva trojročnej tanečníčke sa pripájajú ďalší.
Stoly sa postupne zapĺňajú. Sedí len málokto. Niektorí postávajú pri typickom drevenom bare, ostatní sa rozprávajú s kamarátmi alebo koštujú tradičné dobroty – chlieb, masť, škvarky, klobásu, tlačenku. Sem-tam niekto zakrepčí, zaspieva. Žiadna organizácia. Všetko len tak, spontánne. „Takto to má byť, ľudia musia do seba narážať, byť v kontakte, vtedy je to to pravé orechové,“ hovorí Robo. Keď už sa zdá, že prišli všetci, ktorí sa ohlásili, zoberie si slovo. Vyrušiť hostí v družnej debate a upútať na seba pozornosť sa mu veľmi nedarí. „Jasné, ako každý rok, ani teraz sa vám nechce počúvať ma. Takže budem stručný – príjemnú zábavu.“
Každý tú svoju
Na parket prichádzajú folkloristi zo Skorušiny s krátkym programom. Skvelí, ako vždy.
Do rytmu hrá Goralská muzika z Hladovky pod vedením Dana Kubicu. Po Oravčanoch nastupuje Senior Partizán. Páni v rokoch, aj dámy už majú mladosť za sebou. Tým, čo predviedli, zahanbili nejedného mladého tanečníka. Vynikajúce vystúpenie, na vek súboristov až neuveriteľne dynamické. „Perfektné! Úžasné! Skvelé,“ počuť z davu.
Po krátkom programe sa miestnosťou začína šíriť vôňa kapusty. Je čas večere. O tom, že by si všetci posadali a čakali na jedlo, nemôže byť ani reči. Muzikanti lákajú na parket ďalších a ďalších tanečníkov. Do rytmu hrá Goralská muzika zo Zakopaného, terchovská muzika folklórneho súboru Rozsutec, Muzička z Bratislavy.
Muzikanti hrali všade – na pódiu, v hale, vstupnej miestnosti, na chodbe i vonku.
Uvažujem, či si zakrepčiť na ľudovú nôtu. Pri pohľade na skúsených tanečníkov, ktorí sa tancujúc už akoby narodili, ma chuť rýchlo prejde. Asi budem radšej len odkukávať a učiť sa, o rok možno nájdem odvahu.
Pred desiatou večer je zábava v plnom prúde. Pomaly sa zberám na odchod. Pred sálou sa ešte na chvíľu pristavím pri spievajúcej skupine. O muziku sa stará mladík s ústnou harmonikou. Okolo neho stoja ľudia zo všetkých kútov Slovenska. Melódiu poznáme všetci, slová má každý iné. Nevadí. Hlavne, že je zábava a dobrá nálada. A tá sa v Brezovici s pribúdajúcimi hodinami stupňuje.
