FIĽAKOVO. Kamionistu, ktorý vie maľovať, vyrezávať a ešte aj pracovať s kožou, na každou kroku nenájdete. My sme ho však našli. Má štyridsaťdeväť rokov, volá sa Zoltán Kovács a s rodinou žije vo Fiľakove. Z jeho dielne vychádzajú skvosty ako od módneho návrhára. Tašky, opasky či rôzne kožené doplnky, to všetko dokážu jeho šikovné ruky. Okrem tohto sa však venuje aj vyrezávaniu sošiek z dreva.
Rodina ho podporuje
Videl kus sveta, no stále sa veľmi rád vracia domov. Vždy ho tam čaká rodina a vlastnoručne vyrobené kožené topánky, ktoré má už viac ako desať rokov.
„Čo povedať? Baví ma niečo vyrábať. Už ako dieťa som rád tvoril a ostalo mi to,“ usmieva sa jeden z najvšestrannejších mužov, akých sme stretli. Patrí medzi tých, ktorí nevedia obsedieť na jednom mieste. S rodinou býva v štvorizbovom byte, kde jedna izba tvorí dielňu. „Rodina ma v mojich koníčkoch podporuje. Manželka je rada, že nemám túlavé topánky a radšej sedím doma,“ objasňuje otec dvoch detí.
Má aj dni leňošenia
Maľovanie začalo v detstve, to ostatné prišlo časom. „Môj otec bol veľmi šikovný človek. Asi som šikovnosť zdedil po ňom, ak sa to dá vôbec zdediť. Otec ma zasvätil do tajov rezbárstva. Hoci sa tomu nevenujem až tak často, ide mi to od ruky, ale musí sa mi chcieť. Pretože viem byť aj lenivý. A keď mám takéto „svoje“ dni, tak sú to naozaj dni ničnerobenia,“ vysvetľuje Fiľakovčan.
Na začiatku napodobňoval mnohých významných maliarov. Časom si však našiel vlastný štýl. Namaľoval už okolo tristo obrazov a mal niekoľko výstav. „Poslednú výstavu som mal pred dvoma rokmi rok u nás vo Fiľakove. Dlho som sa na ňu pripravoval. Vytvoril som špeciálnu sériu obrazov, na ktorých som pracoval niekoľko mesiacov. Jar, leto, jeseň, zima a ešte veľkú puklinu v zemi. Boli to zaujímavé motívy a ľudom na výstave sa veľmi páčili, hoci som toho veľa nepredal,“ vysvetľuje.
V každom obraze je ukrytý samotný autor. „Niekedy priamo do diela zakomponujem starého muža s dlhou bielou bradou a dlhými bielymi vlasmi. Hoci až taký starý sa ešte necítim, neviem, prečo to robím. Ale mám aj iné podobizne. Záleží to od mojej nálady,“ smeje sa autor viacerých obrazov.
Aj odpad sa dá zúžitkovať
Ku práci s kožou sa dostal úplnou náhodou. „Zdedili som starú tašku akú kedysi pastieri nosili na pažby. Zapáčila sa mi a tak som si zaumienil, že aj ja by som niečo také chcel vedieť urobiť. A tak som skúšal a skúšal. Odvtedy som ich vyrobil už asi desať,“ vysvetľuje. No odvtedy prešla už dlhá doba a tak svoje kabelky musel zmodernizovať. „Vymýšľam rôzne doplnky. Používam iné odtiene farieb. Sem-tam urobím nejaké strapce,“ rozpráva o svojej práci Fiľakovčan. Odpad nikdy nevyhadzuje. Všetko sa dá podľa neho zúžitkovať. Treba totiž chrániť prírodu a naše životné prostredie.
Rád cestuje
Budúcnosť si veľmi neplánuje. Nohami stojí pevne na zemi. „Pochopil som, že na Slovensku sa takýmto remeslom uživiť nedá. Rád cestujem a spoznávam rôzne krajiny a kultúry. Aj preto som si vybral povolanie kamionistu. No svojho koníčka sa nevzdám. Budem tvoriť pre blízkych ľudí, rodinu a kvôli sebe,“ dodá pán Zoltán. Deviateho júna oslávi päťdesiat rokov a pri tejto príležitosti by chcel usporiadať vo svojom rodnom meste výstavu. „Dúfam, že sa mi dovtedy podarí nájsť sponzorov,“ dodá.
