LUČENEC. Extraligová súťaž žien sa už v Lučenci hrala. A od novej sezóny sa v centre Novohradu bude hrať aj mužská stolnotenisová extraliga. Hráči STK Lučenec–Kalinovo triumfovali v prvej lige Východ so 60 bodmi (17 víťazstiev, 4 remízy, 1 prehra). O jeden bod predstihli Žilinčanov, ktorí obsadili druhé miesto. Tretia skončila s 54 bodmi Stará Ľubovňa. O veľký úspech Novohradčanov sa zaslúžili Ingemar Péter, Jaroslav Adámek, Michal Adámek, Milan Barkáč a v prvej polovici súťaže aj Slavomír Mihálik. Lučenčania postup dosiahli po troch sezónach účinkovania v prvej lige, čo bol aj dostatočný dôvod na to, aby sme oslovili hrajúceho trénera a zároveň predsedu STK Lučenec–Kalinovo Jaroslava Adámeka.
Pred začiatkom súťaže ste nepovažovali lučenecké družstvo za najväčšieho favorita na postup do extraligy. Trváte na tom, že to tak bolo, alebo ste to hovorili z taktických dôvodov?
- Samozrejme, že na tom trvám. Mojím cieľom bolo skončiť do štvrtého miesta, hovoril som tiež, že by som bol veľmi rád, keby sme sa umiestnili v prvej trojke. Viacerí ľudia, pohybujúci sa okolo stolného tenisu, predpovedali, že budeme hrať o postup spolu s Margecanmi a Starou Ľubovňou. Keď sme porazili doma v treťom kole Margecany 8:6, hoci sme priebežne prehrávali už 2:5, začali sme uvažovať aj o vyšších priečkach. Podarilo sa nám v ďalších kolách zdolať pomerne ľahko Starú Ľubovňu a Svidník na ich stoloch a prvú polovicu sezóny sme uzavreli domácimi víťazstvami nad béčkom Čadce a Žilinou. Odvtedy sme snívali o postupe. Najvyššia slovenská súťaž sa mi však naďalej zdala byť len snom.
Nakoniec ste však sen zmenili na realitu. Kedy ste boli presvedčený, že by Lučencu už extraliga nemala uniknúť?
- Keď sme mali po ôsmom kole, teda po štrnástich odohratých stretnutiach, sedembodový náskok, začínal som reálnejšie uvažovať o postupe. Lenže v odvetnej časti sme hrali už bez Slavomíra Mihálika. Jeho ukončenie pôsobenia v našom klube znamenalo dosť podstatné oslabenie tímu, malo to celkovo negatívny dopad, lebo sme nemali náhradníka s adekvátnou výkonnosťou. V druhej polovici sezóny sme nečakane remizovali na stoloch rožňavského béčka a ukázalo sa, že táto bodová strata mala veľký význam. O prvé miesto sme museli bojovať až do posledného kola, pretože odvetnú časť vynikajúco zvládli Žilinčania a atakovali nás. V dvoch zápasoch posledného kola sme potrebovali získať jeden bod, aby sme sa prebojovali do extraligy. Tomu sme prispôsobili aj prípravu. Musím sa zároveň poďakovať našim mladým hráčom, ako sa k tomu postavili a nepustili už historický úspech z rúk. V Lučenci sa bude hrať extraliga mužov prvýkrát. Myslím si, že si ju naši hráči zaslúžili. Dúfam, že im to pomôže v ich ďalšom raste. Ak by sa nám nepodarilo postúpiť, chlapci by pravdepodobne museli odísť za lepšími podmienkami. Nie som si istý, či by to bolo pre nich to najlepšie riešenie.
Kým v prvej polovici súťaže ste zaznamenali jedenásť víťazstiev, v tej druhej ste šesťkrát triumfovali, štyrikrát remizovali a raz prehrali. Toto súvisí aj s absenciou Mihálika v zostave?
- Nepovedal by som, že to bolo absenciou Slavomíra Mihálika, hoci je to dobrý hráč. V prvej časti sezóny hrával Mihálik a Barkáč bol náhradníkom. Keďže Barkáč študuje na vysokej škole v Banskej Bystrici právo, nemohol adekvátne trénovať. Skladám mu však poklonu za posledný mesiac. Štúdium dal bokom a mal len jeden cieľ - pomôcť družstvu. Domnievam sa, že Barkáč Mihálika nahradil. Získal potrebné body, aby sme boli úspešní. Zo štyroch remíz považujem za zaváhanie iba tú spomínanú s béčkom Rožňavy. Mrzí ma tiež, že sme v poslednom stretnutí so Žilinou prišli o neporaziteľnosť.
Dosiahli ste historický úspech, tomu zodpovedajúce boli aj jeho oslavy?
- Spontánne oslavy vypukli hneď po tom, ako sme si zabezpečili postup. Tie oficiálne sa uskutočnia v máji.
Za hlavného strojcu úspešného ťaženia STK Lučenec–Kalinovo možno nepochybne označiť Ingemara Pétera, ktorý sa stal druhým najúspešnejším hráčom v prvej lige.
- Áno, je to tak. Ingo Péter mal skvelú sezónu. Bol výraznou oporou nášho tímu, vždy sme sa na neho mohli spoľahnúť. Škoda len, že sa mu tak nedarilo aj v dorasteneckej kategórii.
Pár, ktorý ste tvorili vy a I. Péter, bol najlepším v prvej lige. V štvorhre ste prehrali iba jeden z 22 duelov. Čím to bolo?
- Hráme spolu štyri sezóny. Ťažili sme aj z toho, že sme zohratí. Typologicky si vyhovujeme.
V základnej zostave nastupovali dvaja tínedžeri. Mladícky elán I. Pétera a Michala Adámeka bol teda prínosom pre tím?
- Samozrejme, že bol prínosom, bez nich by Lučenec určite nepostúpil. Obidvaja sú mladí a v prvej lige účinkujú dobrí hráči, aj takí, ktorí majú skúsenosti zo zahraničných líg. Práve kvôli týmto skutočnostiam som spočiatku nebol optimistom v otázke postupu. Ingo Péter i syn Michal sa však zlepšovali zo zápasu na zápas, všetky družstvá mali pred nimi rešpekt. Ďalšia vec je tá, že mali veľkú chuť. Mne ako trénerovi sa páčilo, že ich do tvrdého tréningu nebolo treba naháňať. Je radosť ich trénovať.
Majú títo dvaja mladí hráči spolu s Barkáčom predpoklady na to, aby sa presadili aj v extralige?
- V prípade Inga Pétera i Michala Adámeka to platí každopádne, no musia ešte viac pridať v tréningovom procese. Barkáč sa asi nebude môcť pingpongu venovať naplno, pretože o rok končí štúdium práva.
Extraliga predstavuje lákadlo určite aj pre vás osobne, keďže ste v nej ešte nehrali.
- Láka ma. Keď sme pred ôsmimi rokmi pôsobili v štvrtej lige, povedal som zo žartu mojim deťom, že by som si raz chcel zahrať extraligu. Vtedy sme sa na tom dobre zasmiali, no aktuálne sme postúpili do najvyššej slovenskej súťaže. Teraz to však už celé beriem inak, som viac tréner než hráč. Aspoň sa tak cítim. Uvedomujem si, že v extralige veľa vody nenamútim. Moju pozíciu v tíme ovplyvní to, v akom zložení budeme hrať.
Považujete za nevyhnutné, aby sa družstvo posilnilo o skúsenejšieho hráča?
- Chceme sa stretnúť s predstaviteľmi mesta Lučenec. Momentálne náš klub funguje tak, že všetci hráči hrajú zadarmo, prípadne ešte niečím sami prispejú. Bohužiaľ, klub nemá ani na to, aby vedel zabezpečiť poťahy na rakety pre hráčov. Podpora mesta Lučenec predstavuje 400 eur ročne, čo je suma, ktorá nestačí ani na zaplatenie štartovného v extralige. Od toho, ako sa voči nám zachová lučenecká samospráva, bude záležať, či sa posilníme. Obec Kalinovo nás vlani podporila sumou 2 500 eur a aktuálne nám jej predstavitelia prisľúbili, že sa to určite nezmení. Máme dvoch drobných sponzorov. Zo Slovenského stolnotenisového sme dostali na športové stredisko cca 1 500 eur, z toho sme platili telocvičňu v Lučenci. Financie získavame aj cez dve percentá z dane. Ak sa neposilníme, bude veľmi ťažké zachrániť sa. A bolo by veľkou škodou, keby sme po roku vypadli z extraligy. Prvá liga by už nedala Ingovi a Michalovi nič.
Ako ste na tom s fanúšikovským zázemím? Očakávate, že vám pribudnú diváci?
- Myslím si, že na našich domácich zápasoch bola veľmi dobrá atmosféra. Neraz sa súperi sťažovali na veľký hluk. Divákov chodilo na zápasy stále viac a viac. Boli medzi nimi aj ľudia z Rimavskej Soboty či Veľkého Krtíša. Dúfam, že nám v budúcej sezóne pribudnú ďalší fanúšikovia. Veď nie je každodennou udalosťou vidieť hrať naživo hráčov z prvej stovky sveta, ktorí si obliekajú dres niektorých extraligových klubov. Dúfam tiež, že divákom pripravíme kvalitné športové zážitky.
