FIĽAKOVO. Ak sa na materskej dovolenke nechcete nudiť, začnite sa venovať napríklad nejakej ručnej činnosti. Odporúča to pani Emília Mesárošová, ktorá má tridsaťšesť rokov, dve deti a už päť rokov sa venuje vykladaniu obrázkov z kameňa. Zdobí hlinené i umelé črepníky, robí diorámy, ale aj ikebany a rôzne iné ozdobné predmety.
Nikto učený z neba nespadol
Keď mala dvadsaťpäť rokov, vydala sa. Ani nie pol roka po svadbe odišla umývať riady do reštaurácie v Taliansku. „Potrebovali sme peniažky a tak mi neostávalo nič iné. Tu som sa zoznámila s mozaikou. Vždy som mala rada kamene a keď som zistila, že sa môžu využiť aj takýmto spôsobom, veľmi ma to zaujalo. A tak som si kúpila knihu o mozaike. V odbornej literatúre som si naštudovala to, ako sa jednotlivé kamienky do seba ukladajú, techniku ich spracovania, skrátka všetko, čo o mozaike musíte vedieť, ak sa jej chcete venovať. No keď som prišla domov, odložila som knihu i svoj sen na poličku. V tej dobe som nemala čas,“ hovorí pani Emília.
Časom prišli deti. „Keď sa mi narodil Erik, prvý rok som sa venovala len jemu. No po roku mi nestačilo byť len mamou, cítila som sa nevyužitá. Už ma tak trochu vyčerpávalo len prať plienky, upratovať a variť,“ spomína na začiatky Fiľakovčanka. Potrebovala chvíľu pre seba, kedy by si mohla oddýchnuť od všetkého. Vtedy sa jej dostala do ruky knižka z Talianska o mozaikách.
„Knižka bola napísaná v nemčine. Prekladala som ju po večeroch so slovníkom v ruke. Môj prvý črepník, ktorý som ozdobila, má doteraz čestné miesto na chodbe. Síce na ňom vidno, že nie je dokonalý, ale nikto učený z neba nespadol,“ hovorí Fiľakovčanka.
Keď vás niečo baví, všetko sa dá
Používa rozbité kachličky, kamienky z potoka, akváriové kamienky, jednoducho všetko, čo jej padne do oka.
„Mám rada prírodný materiál. Na začiatku mi výroba jedna mozaiky trvala aj tri týždni. Robila som ju totiž len vtedy, keď malý spal. No teraz už mi ide práca od ruky. Na svojich dielach pracujem dlho do noci a ráno vstávam už o štvrtej, aby som stihla navariť, poupratovať a všetok ten kolotoč okolo detí,“ hovorí mladá žena.
Prvý portrét, ktorý urobila, bola vlastná podobizeň, neskôr zobrazila kone a nakoniec vytvorila aj portrét svojho syna Erika. Veľký obraz, na ktorom zachytila kone, jej trval dva týždne, kým všetky kamienky starostlivo poukladala a zladila farby. „Použila som naň drvený mramor, ktorý som ukladala po jednom pinzetou. Keď robím portrét, musím tam totiž vystihnúť každý detail. Je to zložité, ale keď vás niečo baví, nič nie je ťažké,“ vysvetľuje pani Emília.
Mozaiky sú vhodné do interiéru aj exteriéru
Najväčšiu mozaiku, ktorú doteraz robila, bola pre pastoračné centrum v Podkriváni. „Bola veľká až tri metre. Bolo to slnko, ku ktorému viedla kľukatá cesta. Táto cesta má znázorňovať, že cesta k Bohu nie je ľahká. Je to jedno z mojich najkrajších diel, na ktoré som veľmi hrdá,“ hovorí ambiciózna žena. Najďalej, kde sa jej mozaiky dostali, sú Kanárske ostrovy.
„Mám tam kamarátku, ktorá tam vlastní jednu prímorskú reštauráciu. Poprosila ma, že či by som jej nemohla urobiť dekoráciu na stolík. Musela som si premyslieť, čo to bude. Nemohla som robiť ani veľmi veľké veci, pretože na poštovnom by sme preplatili. A tak som urobila malé mozaiky korytnačky, loptu, slnko, delfín, loďka. Teraz ich rozdáva deťom, ktoré navštívia jej reštauráciu. Teší ma, keď môžem niekoho potešiť,“ hovorí Emília.
Kameň je chladný, ale dušu zohreje
Na prvý pohľad sa zamilovala do kameňov. Ich farba a lesk ju upútali už ako školáčku. Pretože farby, ktoré dokáže vyčariť príroda, sú jednoducho úžasné.
„Keď som bola malá, pamätám si, že na dvore sme mali štrk. Dokázala som sa tam prehrať celé hodiny. Zbierala jeden kamienok za druhým a obdivovala ich tvar, farbu, ale aj lesk. Hoci už moje detské časy dávno pominuli, vždy sa v nich rada prehrabnem. Za hodinu nazbieram aj pol tašky. A potom bežím domov a vymýšľať, na čo ich asi dám a ako ich použijem. Aj môj synček Erik mi zo škôlky nosí rôzne kamienky. Je to milé, “ hovorí Emília, ktorá tvrdí, že kameň je síce studený, ale jej srdce sa pri ňom zahreje. Vždy, keď vidí pekný kus len tak ležať na zemi, zohne sa a zoberie si ho domov. Kamene má už z rôznych kútov sveta. Žiadna dovolenka sa totiž nezaobišla bez toho, aby si pár kamienkov nepribalila do kufra.
Plánov do budúcnosti má naozaj veľa
Momentálne sa jej hlavným pracoviskom stala kuchyňa. No keďže kuchynský stôl je na jej tvorbu už malý, rozmýšľa o vlastnej dielni.
„Manžel ma podporuje. Dokonca sa podujal, že mi urobí aj dielňu. Nápadov do budúcnosti mám veľa. Napríklad by som tu vo Fiľakove chcela založiť chránenú dielňu a pracovať s detičkami a hendikepovanými ľuďmi. Potom si chcem otvoriť malý obchodík a posúvať moju prácu ďalej do sveta. No zatiaľ je to len hudba budúcnosti,“ nahlas sníva žena, ktorej ruky sa nikdy nebáli roboty.
