RIMAVSKÁ SOBOTA. Obojživelníky majú pritom pre biologickú rovnováhu v prírode nezastupiteľný význam. Živia sa predovšetkým hmyzom, čím regulujú jeho početnosť a samé sú zdrojom potravy pre ďalšie zvieratá.
Nedostatok zrážok je na juhu stredného Slovenska citeľný už od vlaňajšej jesene. Na vodu je pritom okrem ľudí naviazaných aj množstvo živočíchov.
„Obojživelníky patria medzi druhy, ktorých životné cykly sú viazané na vodné prostredie. Výskyt vody je pre ich aktivitu jedným z limitujúcich faktorov. Voda ovplyvňuje najmä možnosť rozmnožovania sa a tým prežívania mikropopulácií jednotlivých druhov na danom území. Živočíchy sa do určitej miery a na určitý čas dokážu daným podmienkam prispôsobiť. Vedia napríklad oneskoriť tvorbu a kladenie vajíčok. Niektoré druhy obojživelníkov, dospelé aj nedospelé štádiá jedincov môžu byť počas stresujúcich suchých období na určitý čas v takzvanom inaktívnom stave. Takto dokážu šetriť energiu na prežitie,“ povedal Balázs.
Na miestach, kde na jar obojživelníky migrujú cez cesty stavajú ochranári pravidelne bariéry. Žaby takto chránia pred smrťou pod kolesami áut. Pri zábranách ich zbierajú a cez cesty prenášajú vo vedrách. Tento spôsob ochrany sa stal aj zaujímavou možnosťou pre presnejšie sledovanie početnosti jednotlivých druhov.
„Správa Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina zabezpečuje už desať rokov takúto ochranu žiab. Počty prenesených jedincov evidujeme päť rokov. Je pravda, že tento rok sme zaznamenali evidentne nižší počet prenesených žiab v porovnaní s minulým rokom. Pre posúdenie vplyvu klimatických podmienok na obojživelníky a ďalšie skupiny živočíchov v okrese Rimavská Sobota je potrebný ich cielený výskum,“ dodal zoológ Cerovej vrchoviny.
