POLTÁR. Veronika Sivičeková priniesla do Poltára ako druhá volejbalistka medailu z extraligy žien. Má bronzový lesk a získala ju s družstvom VTC VISTA real Pezinok. Nadviazala na to, čo začala Jana Wiednerová vlani. Tá si rovnako vybojovala s Pezinkom v najvyššej súťaži bronz.
„Z mládežníckych kategórií nemám žiadny vzácny kov. Táto medaila znamená pre mňa veľmi veľa. Je to také zadosťučinenie za všetky tie doterajšie roky trénovania a zároveň splnenie ďalšieho môjho sna,“ hovorí Sivičeková. Túžila si zahrať extraligu a v premiérovej sezóne v nej si vychutnala aj medailovú radosť.
Pezinčanky vyhrali základnú časť súťaže, v ktorej neúčinkovali dve najlepšie družstvá na Slovensku. Tie zasiahli do bojov až v play–off. „V základnej časti sme skončili prvé a bola som presvedčená, že aspoň túto pozíciu obhájime aj v play–off, a teda získame bronz. V kútiku duše som možno verila, že v semifinále potrápime Sláviu EU Bratislava. Žiaľ, nepodarilo sa nám to,“ uviedla dvadsaťročná nahrávačka. Už pred súbojmi o tretie miesto bolo jasné, že si hráčka z Poltára donesie domov cenný kov, keďže toto okresné mesto malo zastúpenie v obidvoch tímoch. Pezinok súperil o bronz s VŠK Paneurópa Bratislava, v ktorom pôsobia Radka i Jana Kubaliakové.
Paneurópa vyhrala prvý i druhý duel, no kvôli tomu, že v tom prvom nastúpila v jej drese aj hráčka, ktorá nebola uvedená v zápise o stretnutí, bol jeho výsledok skontumovaný v prospech Pezinčaniek. Tie napokon triumfovali v sérii nad Paneurópou 3:1.
„Aj kontumácia niečo na tom zavážila. Určite by sa nám hralo horšie, keby sme prehrávali 0:2 na zápasy. Takto bol stav 1:1. Naše družstvo sa vzchopilo a konečne ukázalo, čo v ňom je, že nevyhrávalo len tak náhodne celú sezónu. Posledné stretnutia sme hrali so srdcom a hlavne kolektívne, čo podľa mňa rozhodlo,“ vyjadrila sa Veronika Sivičeková. Oslavy boli také, ako sa na bronzové medaily patrí. „Pezinok bol pre mňa správnou voľbou. Nikdy by som nemala medailu na krku a ani by som nevidela, ako to beží v extralige. Nehrala by som proti tak kvalitným družstvám, ako som mala možnosť vo VTC VISTA real. A hlavne som zažila, aké je to bojovať o bronz a tie emócie rozhodne treba zažiť.“ Za jediné negatívom označila skutočnosť, že nedostala väčší priestor na palubovke. Bola druhou nahrávačkou. „Ale s tým sa nedalo nič robiť,“ podotkla vysokoškoláčka Veronika.
