ŽELOVCE. Venuje sa zbieraniu starých baníckych lámp, kameňov, ba dokonca vlastní i zbierku žraločích zubov. Róbert Slobodník má päťdesiattri rokov a býva v Želovciach. Viac ako štvrťstoročie robil pod zemou v bani. Baňa Dolina je, ako sám hovorí, jeho srdcovou záležitosťou. Bola jeho živiteľkou i kamarátkou dvadsaťšesť rokov.
Veľký Krtíš bol baníckym mestom
Pán Róbert pochádza z baníckej rodiny. Jeho otec bol baník, starý otec tiež a ak by sme ešte hlbšie načreli do jeho rodokmeňu, dozvedeli by sme sa o viacerých baníckych pokoleniach. „Prisťahovali sme sa sem z Trnavy, keď som bol ešte dieťa. Môj otec patril do Gottwaldovej mládeže. Aspoň vtedy si tak hovorili. Veľký Krtíš bol vtedy baníckym mestom a baníci tu boli páni, “ spomína Róbert. S baníctvom boli spojené jarmoky, pochody, zábavy i mestské oslavy. Do Krtíša sa v tom čase prisťahovali desiatky rodín z celého Slovenska.
Začal pri lopate, skončil pri výbušninách
Mládenca z baníckej rodiny najskôr práca v bani nelákala. Róbert začínal ako pivničný majster.
„Pracoval som tam sedem rokov. Síce ma táto práca bavila, ale nedokázal som sa s ňou uživiť. Tak som začal špekulovať nad baňou. Otec sa na mňa vtedy veľmi hneval. Nikdy nezabudnem na jeho reakciu, keď som mu oznámil, že idem robiť do bane. Tvrdil, že mi hlavu odtrhne, ak tam pôjdem robiť,“ spomína Želovčan. S baňou sa totiž spájali aj rôzne banské tragédie. No Róbert bol tvrdohlavý. Nepopustil, vidina štedrého zárobku bola silnejšia než otcove výčitky. „Začal som pri lopate, neskôr som sa dostal až k výbušninám. Svoju prácu som miloval. Boli sme úžasná partia. Rozumeli sme si aj bez slov. V dobrom aj v zlom. Veru, niekoľkokrát nás aj privalilo,“ hovorí bývalý baník.
Baňa ukrýva poklady
Baňa ukrývala nielen uhlie a príbehy baníkov, ale i rôzne nerasty.
„Raz prišiel za mnou môj krstný syn s nejakým kameňom. Bol zvedavý, čo to vlastne je. No ja som to nevedel. Poriadne som sa vtedy zahanbil. Odvtedy som začal študovať všetky kamene. Postupne som vedel rozoznať takmer každý nerast. Odbornú literatúru som študoval takmer dvadsať hodín denne,“ hovorí Želovčan.
Čím viac študoval, tým si viac uvedomoval, aké nerastné bohatstvo baňa aj okolitá príroda ukrýva. „Okolo Krtíša je mnoho miest, kde sa ešte aj dnes dajú nájsť rôzne lastúrniky či žraločie zuby. Jedným z prvých žralokov bol megalodon. Aj jeho zub mám vo svojej zbierke,“ hovorí zberateľ, ktorý má doma desiatky vzácnych nerastov.
Nevšedná zbierka
Aj jeho zbierka baníckych lámp je naozaj skvostom. Prvú našiel v roku 2003.
„Objavil som ju v jednej zavalenej chodbe. Bola to karbidová lampa. Veľmi som sa jej potešil. Dodnes je pre mňa veľkým pokladom,“ hovorí Róbert. Odvtedy sa jeho zbierka rozrástla. Medzi rôznymi lampami vyniká päťkilážová lampa. „To preto ten názov, lebo váži päť kíl. Je presne taká, aká je aj v erbe Cechu baníkov Dolina,“ hovorí bývalý baník.
Pivnica mu pripomína baňu
Medzi jeho srdcové záležitosti nepatria len lampy, kamene, ale aj otcova prilba. V dome má čestné miesto.
„Nechcem o ňu prísť. Pripomína mi nielen otca, ale aj slávne banícke časy. Veľmi ma mrzí, že baníctvo na Slovensku upadá. Aj našej bani zvoní umieráčik. Keby však nebolo baníctva, ani Veľký Krtíš by nebol mestom,“ hovorí Želovčan. Dnes namiesto do bane rád chodí do pivnice. „Pripomína mi to banské prostredie. Nikdy v nej nič nezamrzlo. Spolu s kamarátmi baníkmi sme na jej oprave odpracovali dva týždne,“ hovorí invalidný dôchodca.
