VEĽKÁ NAD IPĽOM. Štyridsať-štyriročný Norbert Findra z Veľkej nad Ipľom patrí medzi tých ľudí, ktorí nevedia obsedieť na jednom mieste. Najprv sa venoval autotuningu, teraz sa jeho vášňou stali vláčiky. Jeho zbierka ukrýva okolo 50 kusov lokomotív a 245 vagónov, no stále sa rozrastá. Vytvoril koľajisko, ktorá má okolo dva a pol metra a zapadá do osemdesiatych rokov.
Prvú zbierku si kúpil pred dvomi rokmi
Raj vláčikov. Aj takto by sme mohli nazvať garáž pána Norberta.
„Ako som sa prestal zaujímať o autotuning, potreboval som si nájsť nový koníček. Keď tak spätne rozmýšľam, ani neviem, prečo som si vybral práve vláčiky. Asi ma zaujali. Všetko to začalo vtedy, keď som si kúpil svoju prvú zbierku. Obsahovala šestnásť lokomotív a osemdesiat vagónov,“ spomína s úsmevom milovník starých vláčikov.
Najstaršia lokomotíva, ktorá patrí do jeho zbierky, je zo 60-tych rokov. Najnovšie sú z roku 2012.
„Mojou srdcovou záležitosťou sú však osemdesiate roky. Aj maketu dráhy som prispôsobil tomuto obdobiu,“ vysvetľuje. Analógová trať má tridsaťpäť metrov koľajníc a začal na nej pracovať pred poldruha rokom. No ako sám hovorí, ešte je na nej čo vylepšovať. „Materiál na ňu som si väčšinou objednával z Nemecka. Zostrojiť jeden dom mi trvá asi tak dva, tri dni. Stanica mi trvala až týždeň. Robím to totiž popri práci ako koníček. Cez leto nemám až toľko času, viac ho mám v zime,“ približuje Norbert.
Vlaky fascinujú aj malú Luciu
Pri zostrojovaní dráhy sa držal skôr reality ako predstáv. Dokonca v noci, keď zhasnú svetlá, pouličné lampy svietia.
„Trať je celá analógová. Digitálna by bola trikrát drahšia. Na svojej makete som urobil pár vylepšení. Napríklad na most som nastriekal hrdzu. Podľa mňa most bez hrdze by nebol tým pravým mostom. Listnaté stromy som si sám vyrobil. Stačí kus drôtu, toaletný papier a farby,“ usmieva sa.
Na dráhe zobrazil tri dediny – Breziny, Píla a Horany. Všetky názvy s niečím súvisia. Napríklad dedinku Pílu pomenoval podľa toho, že tam zobrazil pílu, Breziny podľa briez, ktoré sa tam nachádzajú. Nájdete tam aj niekoľko postavičiek. Napríklad pána, ako na lavičke číta noviny alebo pani, ktorá si pri stánku kupuje časopis. Ak sa pozriete zblízka, uvidíte ľudí aj vo veži. Na jeho práci vidno, že si potrpí na detaily. Stačí mať len kúsok fantázie a trpezlivosti. Pán Norbert jej má naozaj veľa, keďže už vyše dvadsať rokov pracuje s deťmi v autoškole.
Jeho dvojročná dcérka Lucia sa na otcove vláčiky dokáže pozerať aj niekoľko hodín. „Manželka je zase rada, že som doma a nevymýšľam,“ hovorí pán Norbert. Prvú výstavu absolvoval minulú sobotu. „Veľmi som sa na ňu tešil. Získal som množstvo nových poznatkov, ktoré ma posunuli dopredu,“ dodá zberateľ nielen vláčikov, ale aj modelov motoriek, ktorých má doma vyše sto kusov.
