LUČENEC. Šesť výhier, rovnaký počet remíz, až 21 prehier, 24 bodov vydolovaných v 33 zápasoch, predposledná priečka v druholigovej tabuľke, 26 presných zásahov do súperových brán a 65 inkasovaných gólov. To je stručná bilancia LAFC v uplynulej sezóne. Jedinú miestenku medzi slovenskú futbalovú elitu si vybojoval nováčik z Myjavy.
Futbalisti LAFC sezónu odštartovali pod vedením Stanislava Lieskovského. Ten sa však po jesennom debakli v derby s Rimavskou Sobotu z Lučenca predčasne porúčal a jeho miesto zaujal Miroslav Kovanič. Paradoxne, aj nevydarená jarná odveta priniesla zmenu na trénerskom poste LAFC. Po Kovaničovi sa kormidla ujal futbalovej verejnosti dobre známy Ladislav Molnár. Rodák zo Sládkovičova má za sebou bohatú hráčsku aj trénersku kariéru. Ako hráč v minulosti pôsobil v bratislavskom Interi, Slovane a 1. FC Košice. Získal päť titulov majstra Slovenska, Československý a Slovenský pohár. V Košiciach nastúpil v skupinovej fáze Ligy majstrov proti Manchestru United, Feyenoordu Rotterdam a Juventusu Turín. Slovenský reprezentačný dres si obliekol až 24-krát, pričom jeden duel odchytal aj v československej reprezentácii. Ako tréner pôsobil v Košiciach, Trnave, Senci, Dubovej, Banskej Bystrici, Slovácku, Újpeste, Petržalke, Michalovciach, Ružomberku a v Moldave nad Bodvou. Lučenec viedol v jarných bojoch od 22. kola (vrátane dohrávky 19. kola, v ktorej LAFC hostil Myjavu). Pod jeho taktovkou hráči LAFC zaznamenali dve výhry s Petržalkou, remízu s Myjavou a Moldavou.
L. Molnár absolvoval v Lučenci prvý tréning so svojimi novými zverencami 20. marca. V čase jeho príchodu sa LAFC nachádzal na chvoste tabuľky so 16 bodmi na konte. Hneď po trénerskej zmene Lučenec naplno bodoval v Petržalke. Následne to síce na Zemplíne nebola žiadna sláva, no dramatické domáce stretnutie s lídrom z Myjavy mu prinieslo ďalší bod. Potom to už išlo dolu vodou a do konca sezóny si LAFC prilepšil už len o 4 body. Podľa aktuálneho stavu by mali druholigovú súťaž minimálne na jednu sezónu opustiť Lučenec a Petržalka. O tom, či LAFC zotrvá v druhej najvyššej slovenskej súťaži, sa rozhodne v polovici tohto mesiaca (záleží od prihlášok, ktoré podajú ostatné kluby účinkujúce v tejto súťaži a tiež kluby postupujúce z nižšej súťaže). Jedno je však isté, tréner Ladislav Molnár v Lučenci zostáva. Je rozhodnutý pre dobro tunajšieho futbalu odviesť maximum. Potvrdil to aj vo svojom hodnotení jarnej časti uplynulej sezóny v podaní LAFC.
V marci ste prijali nevďačnú úlohu - pokúsiť sa zachrániť LAFC v II. lige. Napokon to dopadlo tak, ako to dopadlo. Ako vnímate vtedajšiu situáciu v klube s odstupom času?
- Do Lučenca som prichádzal plný optimizmu a to aj vzhľadom k tomu, že do konca súťaže zostávalo ešte 12 kôl. Napokon, v minulosti som pôsobil v kluboch, kde sme na zisk bodov mali oveľa menej zápasov a napokon sa nám podarilo zachrániť sa. Veril som svojim novým zverencom, no postupom času sa mi začali otvárať oči a optimizmus sa vytrácal. Spočiatku to bolo o zoznamovaní sa s hráčmi a vedením klubu. Napokon sa vzťahy v hráčskej kabíne a tiež v manažmente v priebehu dvoch týždňov vykryštalizovali a ja som zistil, že nie všetci vo vedení ťahali za jeden koniec povrazu. Ja som však neprišiel do Lučenca na to, aby som niekoho súdil alebo obhajoval. Ja nie som predstaviteľ mesta, politiky alebo iných kruhov. Mne išlo vždy len o futbal a o ten mi stále aj ide. Do LAFC som prišiel ako tréner s úmyslom urobiť maximum pre napredovanie tunajšieho futbalu. Ja neriešim veci mimo svojich kompetencií, teda tie, ktoré prináleží riešiť správnej a dozornej rade. Nestarám sa do toho, či bude vo vedení ten alebo onen. Keď tam bude niekto, kto vie priniesť kapitál, tak to určite len privítam. Vždy sa snažím voliť profesionálny prístup a veci, ktoré neviem ovplyvniť, neriešim. Vždy mi však záleží na tom, aby to futbalovo fungovalo a s humorom zvyknem hovorievať, že pre dobro futbalu som ochotný spojiť sa hoci aj s diablom. Určite je však dôležité, aby do futbalu vstúpili ľudia, ktorí mu vedia pomôcť a majú na to prostriedky. Všetko však musí byť prehľadné, transparentné a fungovať na úrovni profesionálneho klubu. Mňa teší, že futbal v Lučenci funguje a aj fungovať bude.
Po príchode do Lučenca ste sa vyjadrili, že LAFC má slušný káder na súťaž, v ktorej účinkuje. V niektorých prípadoch, napr. zápas v Podbrezovej, by sa však dalo hovoriť až o podpriemernosti...
- Priznám sa, že v prvý týždeň môjho pôsobenia v Lučenci som nechápal správanie hráčov. Skrátka, všetko to, čo z ich strany malo prispieť k posunu vpred, tu nefungovalo. Zaskočilo ma to, keďže v kluboch, v ktorých som predtým pôsobil, to fungovalo minimálne na 90 percent. V LAFC ani na päťdesiat. Nelichotivým faktom bolo aj to, že počas zimnej prestávky odišlo šesť hráčov a prichádzali takí, ktorí, mierne povedané, nemali na túto súťaž. Keď som videl typológiu hráčov, prebehol mi mráz po chrbte. Boli prevažne nízkeho vzrastu a tak mali súperi nad nami výškovú prevahu. Mentalita hráčov bola tiež na veľmi nízkej úrovni, u niektorých takmer žiadna. V mužstve bola citeľná absencia víťazných typov. Najväčší problém bol však v tom, že hráči nemali kvalitnú zimnú prípravu. Keď som si prezrel tréningový proces, jeho objem, skladbu, čo sa týka aeróbnej a silovej zložky, tak mi vôbec nebolo jasné, čo vlastne celý január robili. Viem, že LAFC má už dlhodobo problémy, riešili sa financie a iné veci. Napokon, v mnohých slovenských kluboch to nie je ružové. To však hráčov neospravedlňuje a ani tých, čo boli za nich zodpovední. Takže zimnú prípravu považujem za odfláknutú, pretože keď sa mi do rúk dostali počty a objemy absolvovaných tréningových jednotiek, tak môžem povedať len toľko, že keď som pôsobil pri ružomberskom béčku, tak tam sme ich toľko absolvovali v priebehu týždňa. Takže ak by som mal hodnotiť jarné výkony svojich zverencov, môžem povedať len toľko: ich hra nemala tempo, dynamiku, spád s výnimkou jedného polčasu v stretnutí s Myjavou. Počas neho hráči vložili do hry naozaj všetko. Nechýbala tam bojovnosť a nasadenie. Podarilo sa nám síce zvíťaziť v Petržalke, doma remizovať s postupujúcou Myjavou, no potom prišiel Senec a ten nás úplne vyzliekol donaha a nastavil nám zrkadlo. No a v tomto nelichotivom trende sme pokračovali, prišiel doslova hanebný debakel v Podbrezovej, ktorá nás zdolala 7:0, pričom tento zápas považujem z našej strany za totálnu urážku futbalu. Tu naozaj niet čo rozvádzať, hovorí to za všetko. Potom sme naplno zabodovali už len v záverečnom stretnutí s Petržalkou.
Neodradila vás futbalová jar od ďalšieho zotrvania v Lučenci?
- Nie. V LAFC zostanem ešte minimálne jednu sezónu. Mám rád nové výzvy a predovšetkým nerád prehrávam. Jarnú časť sezóny v podaní Lučenca beriem ako svoju osobnú prehru a som rozhodnutý to otočiť. Konečné umiestnenie ma určite mrzí, samozrejme aj to, že sme namočení v zostupovom pásme. Vzhľadom na všetky problémy to určite raz muselo prísť. Žiaľ, stalo sa tak teraz. Zostávam v LAFC a som rozhodnutý urobiť všetko preto, aby som oslovil ľudí, ktorí sú ochotní pomôcť tunajšiemu futbalu, ktorý potrebuje úprimných fanúšikov. Chcem postaviť LAFC na nohy, zostaviť káder, pričom určite dôležité budú aj finančné možnosti klubu. Určité pozitívne prísľuby tu však už sú. Ja osobne si vážim každého, kto je ochotný pomôcť k záchrane lučeneckého futbalu čo i len jediným eurom. Tunajšiu futbalovú verejnosť vnímam ako rozpoltenú. Sú tu ľudia, ktorí niekedy pôsobili v lučeneckom futbale alebo s ním nejakým spôsobom boli spätí, a teraz už v ňom nie sú. Sú tu aj takí, ktorí majú vo zvyku len veľa kritizovať. Ja mám však radšej ľudí, za ktorých hovoria činy. Veď kritik je človek, ktorý veľmi rád píše a rozpráva, ako by to robil, keby to vedel.
