VEĽKÁ NAD IPĽOM. Každý má svoje sny, no len niektorým sa podarí ich preniesť aj do reality. Päťdesiatročnému Tivadarovi Šoóšovi sa to podarilo. Vlastní agrofarmu a spolu so svojimi dvomi deťmi sa stará o približne dvesto kusov dobytka. Okrem tradičných poľnohospodárskych zvierat tu nájdete aj exotického vtáka emu či daniely. Ľudia z dediny, ale aj z blízkeho okolia sem chodia obdivovať zvieratá ako do zoo. Šoóšovci dokonca vlastnia najmodernejšie poľnohospodárske stroje na Slovensku.
Sadiť vo veľkom sa neoplatí
Jeho láska a trpezlivosť k zvieratám postupne rástla od detstva.
„Moji rodičia aj starí rodičia ma vždy viedli k pracovitosti. K tomu som svoje deti viedol aj ja. Už ako sedemročný som pomáhal otcovi starať sa o zvieratá. Vychodil som poľnohospodársku školu, rovnako ako moje dve deti, ktoré sú mi veľkou oporou. Holými rukami sme totiž za pár rokov vybudovali farmu, na ktorej sa nachádza viac ako dvesto kusov rôzneho dobytka. Obhospodarujeme niekoľko desiatok hektárov pôdy. Môžete mi veriť, že to nebolo vždy ľahké. No svoj život by som nemenil,“ rozpráva muž, ktorého ruky zažili nejeden mozoľ. Poľnohospodárom musí byť človek srdcom i dušou.
„Na Slovensku je to ťažké. Od štátu dostávate minimálnu podporu. Človek si musí pomôcť, ako vie. Keď sme si dali všetko dohromady, usúdili sme, že sadiť vo veľkom sa nám neoplatí. Momentálne sadíme len pre vlastnú potrebu a pre naše zvieratá,“ rozhorčuje sa hospodár zo Slovenska.
Na vajciach sedí samček
Nerobia to pre nijakú dotáciu. „Robíme to preto, že nás to baví. Lásku, ktorú vám zviera dá, sa nedá prirovnať k žiadnej. Keď som vonku, cítim obrovskú energiu a relax. Neviem si ani predstaviť, že by som mal celý deň sedieť niekde v kancelárii. Asi by som sa zbláznil,“ rozpráva s úsmevom na tvári hospodár. Medzi kráľov na farme nepochybne patrí vták emu. Tohto operenca si zaobstarali na jar.
„Predtým sme mali pštrosy, ale nedalo sa s nimi. Boli nebezpečné a nevedeli sme si s nimi dať rady. Preto sme ich dali preč. Miesto nich sme doniesli ďalšieho exotického operenca. Máme tri kusy, no zatiaľ sme nezistili, ktorý je samček. U tohto druhu sa to totiž dá zistiť len testami. Zaujímavosťou týchto vtákov je, že na vajciach sedí samček. To sme sa dozvedeli až potom, čo k nám prišli. Nemáme ich zatiaľ dlho, no sú veľmi mierumilovné a dajú sa aj pohladkať,“ vysvetľuje. Práve tieto operence patria medzi hospodárove srdcovky.
Mäso z dvora je bez chémie
K ďalším obľúbeným druhom na farme patria daniely, ktoré môžete vidieť, ako sa pasú alebo ležia pod stromami. Tieto sem prišli zhruba pred dvomi rokmi z Maďarska.
„S danielmi máme najmenej roboty. Stačí im dať len vodu,“ usmieva sa hospodárov syn Róbert. Ak ste navštívili park v Lučenci, viete si predstaviť, ako vyzerá skrutkorohá ovca. U Šoóšovcov však môžete vidieť celé voľne pobehujúce stádo týchto párnokopytníkov. Medzi ďalšie rarity na farme patrí aj zvláštny druh ošípaných, ktoré majú kučeravú srsť a mäso neobsahuje žiadny cholesterol.
„Tento zvláštny druh sme doviezli zo zahraničia. Na domácom chove je najlepšie, že vieme, čo jeme. Nie je v nich žiadna chémia. Mäso, ktoré kupujeme v obchodoch, totiž veľakrát nedosahuje potrebnú kvalitu. Zdravie je to najdôležitejšie, čo človek má. Preto by sme si mali dávať pozor na to, čo konzumujeme,“ vysvetľuje hospodár.
Dovolenky ich nelákajú
Otvorené lúky, na ktorých behajú desiatky kusov kanadského dobytka, pripomínajú scénky z kovbojských filmov. Ponúkajú pohľad, do ktorého by sa zaručene zamiloval každý návštevník. Farmári z Veľkej nad Ipľom ho majú možnosť zažívať každý deň. Hoci vstávajú skoro ráno a spať chodia okolo hodiny duchov, vôbec im to neprekáža. Na takýto život si už zvykli.
„Dlhé roky som nebol na dovolenke. Mojou dovolenkou a relaxom je toto. Ja som toho videl a pochodil už dosť. Róbert a Réka však chodia. Oni sú mladí, oni môžu,“ usmieva sa hrdý otec. Jeho manželka ho vo všetkom podporuje. Veľmi rada vyrába syry. „Keď príde z práce domov, ona totiž robí v kancelárii, beží sa prezliecť a uteká von. Načerpať energiu,“ usmieva sa Tivadar.
Na farmu chodia aj cudzinci
Je pravda, že človek sa učí celý život.
„Nikto učený z neba nespadol. My sa od našich zvierat každý deň niečo nové naučíme. Keď si myslíte, že už vás nič neprekvapí, bum-bác a akurát vtedy to príde,“ usmieva sa. Do budúcnosti majú traja farmári jasnú predstavu. Chcú rozbehnúť agroturitiku, v blízkej dobe by mala dostať zelenú aj hipoterapia.
„Všetci traja sme poľovníci. Mali sme tu návštevy z Nemecka a Maďarska, ktorým sa u nás veľmi páčilo. Rozmýšľame tiež nad verejnými zabíjačkami, na ktorých by si návštevníci priamo na mieste mohli pozrieť, ako taká tradičná slovenská zabíjačka vyzerá. A mohli by tiež ochutnať naše domáce výrobky,“ rozpráva o plánoch do budúcna ambiciózny farmár.
