LUČENEC. Má dvadsaťjeden rokov a najviac sa teší na to, kedy už definitívne bude chlapom. Erika už totiž osem rokov vie, čo chce. Chce byť tým, čím sa cíti. „Mať telo opačného pohlavia je tragický omyl prírody. Viem, že som chlap, ktorý je uväznený v ženskom tele,“ hovorí Erika. Stretli sme sa náhodou v bare, kde nás zoznámil spoločný kamarát. To, že je dievčaťom, som uverila až vtedy, keď mi predložila občiansky preukaz. „Častokrát sa mi to stáva. Ľudia ma väčšinou oslovujú ako muža a mne to tak vyhovuje,“ hovorí.
Cítil sa ako chlap
Býva v malej dedinke neďaleko Lučenca, kde každý každého pozná. O to ťažšie sa jej rodičia vyrovnávali s tým, že ich dieťa je iné ako jej rovesníci.
„Už keď som bol malý, mal som pocit odlišnosti. Obliekal som sa ako chlapec, hrával som sa s autíčkami a pištoľami. Postupne som si uvedomoval, že dôvodom nebolo to, ako som vyzeral, ale to, ako som sa cítil. Keď som mal štrnásť rokov, prestal som svoje pocity skrývať pred svetom. Všetko som povedal svojim rodičom. Otec bol v tomto smere chápavejší, skôr sa s tým vyrovnal. Viem, že maminu to dodnes trápi, aj keď mi to nepovie. No a brat, ten je pohode. Chodíme spolu na diskotéky a balíme dievčatá,“ zasmeje sa Erika.
Uvažuje o operácii
Najhoršie to vraj bolo na základnej škole. Spolužiaci za veľmi krátky čas zistili, že je „čudáčka“ a začali sa jej vysmievať.
„Bolo to trápne a ponižujúce. Deti vedia byť kruté a veľakrát, keď som prišiel domov, tak som sa vyplakal,“ hovorí. Na strednej škole už boli spolužiaci k jeho odlišnosti tolerantnejší. „Mám mnohé kamarátky, ktoré sú lesbičky a poznám aj chlapcov, ktorí su gejovia. Takíto ľudia sú otvorenejší k téme, ktorá je u nás stále tabu,“ hovorí Erika.
Je pevne rozhodnutá dostať sa z omylu prírody a v budúcnosti podstúpiť operáciu, aby sa stala definitívne tým, čím chce byť – teda chlapom.
Je pripravený ísť až do konca
„Viem, že proces mojej premeny na muža nebude jednoduchý. Kdesi som čítal, že zrejme budem musieť podstúpiť hormonálnu liečbu, psychologické testy a podobne. Zatiaľ som absolvoval len testovanie na hormóny. Zistili, že mužských mám viac ako ženských,“ hovorí Erika. Trpí poruchou sexuálnej identifikácie. Ide teda o transsexualitu. Takouto poruchou trpí človek, ktorý má telo, do ktorého sa dostal omylom. Erika nerobí zo seba muža, Erika sa cíti byť mužom. Snaží sa zaradiť do normálneho života. Pracuje, chodí na diskotéky, ba dokonca má aj priateľku, s ktorou má takmer ročný vzťah.
„Samozrejme, že mám aj problémy. Napríklad neznesiem sa sebe podprsenku. Radšej nosím tielko. Kúpať sa chodím len na jazerá, kde sa môžem kúpať v krátkych nohaviciach. Tam moje obnažené prsia nikomu nevadia. Som veľmi rád, že mám v tomto smere veľmi tolerantné dievča. Mal som predtým vzťahy, ktoré mi vo chvíli, keď sa dozvedeli, že som dievča a namiesto penisu mám vagínu, rýchlo stroskotali,“ priznáva Erika. Lichotí jej, že na diskotékach alebo keď ide po ulici, prejavujú o ňu dievčatá záujem. Bodaj by aj nie, Erika vyzerá ako príťažlivý mladý muž.
„Niekedy v budúcnosti by som veľmi chcel žiť v Argentíne. Je to totiž krajina, v ktorej si môžete zmeniť pohlavie v občianskom preukaze len na základe toho, že to tak cítite. To je super,“ myslí si Erika.
Túžba po zmene je silná
Svoju budúcnosť si na Slovensku nevie predstaviť. „Nie pre moju orientáciu, ale preto, že si tu neviem nájsť normálnu prácu. Prihlásil som sa na inzerát, v ktorom hľadali čašníčku. Napriek výzoru ma do baru prijali. Práca sa mi páčila, ale len do termínu mojej výplaty. Teraz som na absolventskej praxi a dostávam 150 eur. Z týchto peňazí nemôže predsa nikto vyžiť. Chcel by som ísť do zahraničia opatrovať deti. Viem, že to by ma napĺňalo a zároveň by som si zarobil peniaze na plastickú operáciu,“ hovorí muž uväznený v ženskom tele. Veľmi túži po zmene mena, zápisu pohlavia v matrike i novom rodnom liste. Chce sa stať tým, čím sa cíti byť. Mužom!
