REVÚCA. Výskyt nových živočíšnych a rastlinných druhov vnímajú už aj prírodovedci ako dôsledok klimatických zmien. Ako povedal riaditeľ správy Národného parku Muránska planina v Revúcej Milan Boroš, zatiaľ sa zmeny neprejavili naplno. Klimatické zmeny si však uvedomujú aj pri náhodných pozorovaniach nevšedných druhov živočíchov. V Revúcej napríklad už pozorovali šakala.
Globálne zmeny klímy sú často diskutovanou témou, pri ktorej chýbajú zásadné odpovede aj prírodovedcom. Zhodujú sa na tom, že sú viditeľné, no nikto nevie, či sú trvalé, ako budú pokračovať a do akej miery ich spôsobil človek. "Národný park Muránska planina je na prvý pohľad ešte stále územím, ktorému sa na prvý pohľad klimatické zmeny vyhýbajú. Už ale aj tu vidíme, že v potokoch tečie menej vody, citeľné sú teplotné rozdiely medzi dňom a nocou, ale vidieť aj postupnú výmenu spoločenstiev stromov. Ľudí trápia prívalové dažde, keď nás už pomaly každé štyri roky zaleje storočná, ba dokonca tisícročná voda. Tieto javy napríklad v prírodných rezerváciách neznamenajú takmer nič. Voda tam dopadá úplne iným spôsobom, ako v urbanizovanej krajine. Najskôr ju rozptýlia koruny stromov, na zemi okamžite vsiakne. Steká len na miestach, kde zasiahol človek, napríklad na lesných cestách. Čo je už ale viditeľné, zmeny neprospievajú smrekom. Postupne sú oslabované a vďaka tomu podliehajú škodcom," vysvetlil Boroš.
Ochrancovia prírody majú nemalé problémy s takzvanými inváznymi druhmi rastlín a živočíchov. Väčšinu z nich začali na našom území pestovať ľudia, ktorí si ich doniesli úmyselne z iných kútov sveta. V našich podmienkach sa im začalo dariť a sú problémom pre pôvodné druhy. "Som presvedčený, že časom budeme musieť pri niektorých druhoch zmeniť názor na to, či je vôbec v našich silách proti nim bojovať. Už to nie je problém, že by sem rastliny niekto doniesol. Jednoducho tu našli vhodné podmienky vplyvom klimatických zmien. Veľmi často diskutovanou drevinou v tejto súvislosti je agát. Spomedzi živočíchov spomeniem zase šakala. Toho už videli v Banskej Bystrici a pozorovania máme aj priamo z Revúcej. Domovom tohto druhu je Ázia. Nateraz nikto nedokáže predpovedať, čo sa bude diať v prípade, že sa tu udomácni. Spôsobom života by bol vážnym konkurentom našej líšky. Šakal je však silnejší," dodal riaditeľ NP Muránska planina.
Podľa Milana Boroša síce klimatické zmeny nedokážeme ovplyvniť, veľa sa dá urobiť pre zmiernenie ich dopadu na život ľudí. "Je to o našom správaní v krajine a o tom, ako ju využívame. Asi je načase popremýšľať, či nestojí za to polia rozdeliť zelenými pásmi stromov. Tie by slúžili jednak ako prirodzené vodozdržné zábrany, ale vytvárali by zároveň aj biokoridory pre migráciu živočíchov. Je však veľa drobných, nič nestojacich úprav, ktorých efekt je veľký, dokonca si dovolím povedať, že nevyčísliteľný," doplnil ochranár z Muránskej planiny.
