RUŽINÁ. Patrí medzi najznámejších futbalistov Hornonitrianskeho regiónu. Je odchovancom prievidzského futbalu. Počas svojej doterajšej športovej kariéry absolvoval niekoľko zaujímavých zastávok doma i v zahraničí. Nechýbajú mu skúsenosti z najvyšších súťaží, pričom mnohí si ho pamätajú ako účastníka futbalového turnaja na olympiáde v Sydney. Vo futbalových kruhoch sa zviditeľnil aj dvojročným pôsobením v najslávnejšom gruzínskom klube Dinamo Tbilisi. Pre vojnový konflikt však musel túto krajinu opustiť. Miloš Krško, bývalý slovenský reprezentant, hájil uplynulú sezónu farby TJ Baník Ružiná. Nepochybne bol jedným z oporných pilierov tímu. Osvedčil sa v obrane i na hrote útoku. Skúsený futbalista tvrdí, že III. liga sk. Východ bola pre neho novou výzvou.
„ V decembri 2009 mi vypršala trojročná zmluva v Diname Tbilisi a vrátil som sa na Slovensko. Zakotvil som v Ludaniciach pri Topoľčanoch. Tam som poldruha roka odohral v III. lige sk. Západ (pozn. dnešné Majstrovstvá regiónu Západ). Takže som nemal žiaden problém zžiť sa so súťažou, v ktorej účinkuje Ružiná,“ vyjadril sa M. Krško a podotkol, že angažmánu v Ružinej sa vôbec neobával. Naopak, tešil sa. Okrem novej výzvy to bola pre neho aj ďalšia motivácia.
„Úroveň II. ligy sk. Východ je vysoká. Účinkujú v nej mužstvá, ktoré nie tak dávno hrávali najvyššie slovenské súťaže. Vo svojich kádroch majú minimálne 1–2 skúsených hráčov,“ podotkol bývalý reprezentant.
Počas uplynulej sezóny sa Ružiná netajila svojimi postupovými ambíciami. Jej účinkovanie v II. lige bolo doslova na spadnutie. Napokon však v barážovom boji o postupovú miestenku uspel Šamorín. Miloš Krško v tomto prípade netají sklamanie.
„Naše pôsobenie v III. lige Východ v uplynulom ročníku bolo sčasti uspokojivé, no prevládlo sklamanie z nenaplnenia postupového cieľa. Síce sme obsadili konečnú 2. priečku, ktorá nám tiež mohla zabezpečiť priamy postup do II. ligy, no zrazu vznikali rôzne teórie o baráži a podobne. Baráž so Šamorínom nás zastihla v najnevhodnejšej chvíli, keď až päť našich hráčov nemohlo zasiahnuť do tohto dôležitého súboja. Moje sklamanie je o to väčšie, že ani ja som pre červenú kartu, ktorú som inkasoval v Poprade, nemohol spoluhráčom v spomínanom barážovom dueli pomôcť,“ zhodnotil M. Krško, ktorý sa osvedčil v obrane aj na hrote útoku. V stretnutí s banskobystrickou Duklou dokonca zaznamenal hetrik. Pokojne by sa tak mohlo o ňom hovoriť ako o univerzálnom hráčovi. On však tvrdí, že post obrancu mu sedí najlepšie.
„Počas svojej kariéry som odohral zápasy na rôznych postoch. Niektorí tréneri ma považovali za univerzálneho hráča. Najlepšie sa však cítim v obrane. Po mojom príchode do Ružinej sme s trénerom Praženicom rozoberali, kde všade som hrával. Došlo na to, že som nastupoval aj v útoku. Preto sme sa dohodli, že pokiaľ nám hra nepôjde, tak to skúsime zjednodušiť nákopmi na hrot, kde by som mohol vyhratými hlavičkovými súbojmi vytvárať sľubné situácie pre spoluhráčov. Stalo sa tak už počas jesene v stretnutí so Spišskou Novou Vsou, v ktorom sme v 60. minúte prehrávali 0:3. Po prechode do útoku sme našu hru zjednodušili a bojovnosťou vyrovnali na 3:3. Podobný scenár nastal aj v prípade zápasu s Banskou Bystricou, v ktorom som dosiahol hetrik,“ spomenul M. Krško.
Pri kormidle Ružinej sa počas uplynulej sezóny vystriedali dvaja lodivodi - Karol Praženica a Jozef Kostelník. Miloš Krško si spoluprácu s oboma pochvaľuje.
„Tréner Karol Praženica začínal sezónu 2011/2012 a sformoval si káder. Svoj herný štýl sa snažil prispôsobiť a tiež hľadal slabiny z predchádzajúcej sezóny. Úvod jesene sme mali kostrbatý. Následne sme v trinástich zápasoch nenašli premožiteľa. Na jar sme však nedokázali na trávnikoch súperov naplno bodovať. To prinieslo trénerskú zmenu. Tréner Jozef Kostelník naskočil do rozbehnutého vlaku. Za krátku dobu sa z nás snažil vyťažiť maximum. Pod jeho vedením sme v podstate prehrali len barážové stretnutie. Z mojej strany však bola spolupráca s obidvomi trénermi skvelá,“ vyjadril sa M. Krško na adresu minulosezónnych lodivodov Ružinej.
Futbal je tímová hra. Je dôležité, aby všetci ťahali za jeden koniec povrazu. „Celková klíma v hráčskej kabíne bola dobrá. Samozrejme, že ku koncu súťaže sa medzi hráčov vkradla nervozita, ale to k tomu patrí. Napokon, bojovali sme o historický postup Ružinej. Spolupráca s ostatnými hráčmi bola skvelá. Rozumieme si na ihrisku i mimo neho a to je základ úspechu. Poďakovanie patrí vedeniu klubu, ktoré nás počas sezóny podporovalo. Najväčšie poďakovanie však patrí Jožkovi Líškovi ml. za to, že nám vytvoril výborné podmienky a poskladal naozaj kvalitné mužstvo,“ nechal sa počuť skúsený futbalista.
Rovnako ako ostatné kluby aj Ružiná má svojich fanúšikov aj kritikov, ktorí najmä ku koncu súťaže horlivo diskutovali na internete o tom, že tzv. dedinský futbal by neradi videli medzi mestskými veľkoklubmi, hoci futbalové kvality Ružinej sú nespochybniteľné. Napokon, pre médiá sa o nich vyjadrili aj mnohí tréneri a funkcionári klubov vo svojich pozápasových hodnoteniach.
„Osobne si myslím, že každý klub má svojich fanúšikov aj neprajníkov, Ružinú nevynímajúc. Vo futbale je jedno, či sa jedná veľkoklub alebo dedinský klub. Pokiaľ má niekto finančné prostriedky a schopný hráčsky káder, tak prečo by nemal účinkovať v najvyšších súťažiach? Bardejov, Lokomotíva Košice i Prievidza (odtiaľ pochádzam) hrávali najvyššie ligy a v internetových diskusiách padli názory, že kluby s takou históriou si nezaslúžia hrať nižšie súťaže. Ja sa pýtam, prečo? Vypadli, tak hrajú nižšie ligy. No a keď si „dedinské kluby“ bez histórie vybojujú postup, tak prečo by nemohli hrať vyššiu súťaž? Pokiaľ viem, tak postup do vyššej ligy nezaručuje história, ale výkony na ihrisku. Keď Lučenec a Petržalka vypadli pre zlé výkony, tak, bohužiaľ, musia hrať o súťaž nižšie aj napriek tomu, že Petržalka pár rokov dozadu hrala Ligu majstrov. Futbal je o financiách. Keď ich máte, hráte o titul alebo o postup, keď ich nemáte, tak zostupujete alebo hráte „dedinské súťaže“,“ vyjadril sa M. Krško na margo internetových diskusií ohľadom možného postupu Ružinej do II. ligy.
Svoje pôsobenie v Ružinej si pochvaľuje. Pár rokov by ešte chcel potiahnuť na ihrisku ako platná posila mužstva.
„Už som dosiahol nejaké tie futbalové méty. Pomaly prichádza čas, kedy treba začať uvažovať o konci kariéry. Pokiaľ mi však zdravie dovolí, tak by som určite chcel byť aspoň dva–tri roky aktívnym hráčom. Aktuálne skôr riešim prácu. Veľmi rád zotrvám v Ružinej a hráčsku kariéru ukončím v Baníku, ak pán Boh dá,“ zakončil M. Krško.
