DOLNÁ BZOVÁ. Základy historickej sklárskej pece v Dolnej Bzovej sú už položené. Pričinila sa o to skupina nadšencov. „Už od chvíle, keď som pred vyše 20-timi rokmi začal stavať dom a pri kopaní základov som natrafil na sklenené nádoby, som začal pátrať po tom, ako sa sem dostali. Od domácich som sa dozvedel, že na tomto mieste kedysi stála skláreň. Fungovala až do roku 1894. Počas svojej činnosti dávala obživu celému okoliu. Vychovala veľa sklárskych majstrov a ich potomkovia žijú dodnes. Som veľmi rád, že sa nám podarilo na mieste, kde stále stará skláreň, vybudovať základy historickej pece,“ hovorí miestny historik Peter Greksa.
Pec staval majster z Poltára Tunajší zanietenci spolu so starostom Pavlom Greksom rozposlali množstvo žiadostí o granty a nakoniec im prispelo ministerstvo kultúry a Nadácia VÚB. Výstavba pece je len začiatok ich plánov. „Som rád, že sa nám podarilo nájsť majstra, ktorý sa podujal postaviť repliku historickej pece,“ hovorí starosta Mýtnej Pavel Greksa. Pec začali stavať pred dvomi týždňami a v piatok ukončili jej základy. „Pracoval som v poltárskych sklárňach ako projektant. Mám 75 rokov a za svojho života som postavil už desiatky pecí. Táto je však iná. Má byť vernou kópiou tej, ktorá tu stála pred viac ako sto rokmi. Je to pre mňa česť, že bude niesť práve môj rukopis. Pri stavbe mi pomáhali moji dvaja synovia,“ hovorí majster Anton Budiač, ktorý si dal záležať na každučkom detaili. Oživia sklársku tradíciu Pec by chceli spustiť do prevádzky na druhom ročníku sklárskych dní, ktorý sa bude konať v poslednom augustovom týždni.
„Týždeň potrebujeme na to, aby sme ju vyhriali. Sklo sa taví pri teplote 1240 stupňov. Do pece sa prikladá bukové a smrekové drevo. Aby sme pec vedeli vytemperovať na takúto vysokú teplotu, je potrebných až 15 metrov kubických dreva,“ hovorí starosta Mýtnej Pavel Greksa. V prvú septembrovú sobotu sem prídu sklárski majstri, ktorí budú sklenené ozdoby fúkať priamo pred návštevníkmi. Pomocou sklárskej píšťaly naberú žeravú sklovinu a nafúknu svoj výrobok. „Bude to akýsi sklársky skanzem, živé múzeum v prírode. Ale aj to je len začiatok. Postupne by sme chceli svoj projekt rozšíriť. Zabezpečiť odbyt výrobkov z tunajšej pece a vytvoriť pracovné miesta,“ dodá starosta. Sklári sú hrdí na svoj cech Pár nadšencov zo Bzovej odštartovalo ozaj veľký projekt. „Za tie roky som v súvislosti s ním zažil mnohé, ťažko opísateľné situácie. Napríklad minulý týždeň som sa stretol so starými sklárskymi majstrami v Katarínskej Hute. Sú už na dôchodku, veď majú na pleciach aj po sedem krížikov. No to ste mali vidieť, ako im zažiarili oči, keď rozprávali o sklárskom remesle. Tí ľudia sú hrdí na sklársky cech, ktorý mal v našom regióne desaťročia cveng. Dnes je to však už len o smútku. Padli sklárne v Zlatne, Málinci, Poltári a nikto nevie, či opäť vstanú z popola. Teším sa, že aspoň v Bzovej sa nám podarilo oživiť sklársku históriu,“ povedal na záver Pavel Greksa.
