DIVÍN. Zničili ho cisárske vojsko, zub času i chýbajúce financie. Z hradu Divín sú už dlho len ruiny. V týchto dňoch však odkrývajú svoje dávne tajomstvá. Od štvrtého júla tu prebieha archeologický výskum. Vedie ho rodáčka z Klenovca archeologička Eva Fottová. Odborníčka z Archeologického ústavu SAV v Nitre spolu s riaditeľom Osvetového strediska správy kultúrnych pamiatok v Divíne Františkom Radingerom boli našimi sprievodcami po stále atraktívnej zrúcanine, z ktorej je úchvatný výhľad na široké okolie.
Stále je čo objavovať
V stredu o tretej popoludní bolo na hrade rušno. Skupina dvadsiatich nezamestnaných kopala v najstaršej časti hradu. Natrafila na južné pivnice zo štrnásteho storočia.
„Zistili sme, že výskum, ktorý tu prebiehal v 70-tych rokoch, neodkryl všetko. Objavili sme pivnice i ďalšie dve miestnosti. Objavili sme aj črep z pravekého osídlenia. V pivniciach nás čakajú ďalšie vzácne poklady,“ hovorí skúsená archeologička. Na hornom nádvorí sa nachádza aj cisterna. Hrad Divín nemal studňu. Ľudia boli odkázaní na dažďovú vodu, ktorú zachytávali v šesťmetrovej kamennej jame, z ktorej urobili cisternu.
Vandali poškodili tabuľu
Hrad je voľne prístupný verejnosti. V čase našej návštevy turistov od Ružomberka sprevádzala miestna obyvateľka pani Sujová.
„Chodíme sem často. Keďže tu nie je sprievodca, o histórii hradu sa dozvieme z informačných tabúľ. Mohli by ich však obnoviť. Sú dosť poškodené,“ hovorí pani Sujová. Od riaditeľa Radingera sa dozvedáme, že jednu z dvoch tabúľ zničili vandali. „Opravili nám ju miestni skauti,“ dodá.
Pozeráme sa pod nohy, aby sme náhodou nespadli do priepasti. Na hrade chýba zábradlie, terén je nerovný, všade sú hromady skál zo zvetraných múrov. „Dali sme si spraviť statický posudok. Väčšina múrov má pevný základ,“ hovorí Radinger.
Hrad zažil horšie i lepšie časy
Tohto roku na jar získala obec na záchranu hradu grant z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. „Dostali sme 17-tisíc eur. Z týchto peňazí vieme zaplatiť archeológa s technika, ktorý nám vypracoval statický posudok. Pri archeologickom výskume a odstraňovaní vegetácie nám pomáhajú dvadsiati obcou zamestnaní ľudia. Toto je len prvý krok k záchrane kultúrnej pamiatky,“ hovorí Radinger.
Chodíme po miestach, po ktorých sa kedysi prechádzalo panstvo Divína. Divínske panstvo patrilo Lossonczyovcom, Balassovcom a nakoniec Zichyovskému seniorátu. Zažil horšie i lepšie časy. Pri troške fantázie a pri pohľade na pozostatky obvodového múru s baštami sa prenesieme do čias, keď tu zúrili boje s Turkami alebo keď tu vydával príkazy pán Divína Imrich Balassa. Ten niekoľko desaťročí prepadával a znepokojoval tunajšie okolie. Ľudia sa ho báli. V súčasnosti však stisne srdce pri pohľade na torzo kedysi pyšného hradu len málokomu. Ľudia si už na ruiny zvykli. Je im to v podstate jedno, či je na hrade sprievodca a či sa tam koná archeologický výskum. Nie všetkých však treba hádzať do takéhoto ľahostajného vreca.
„Hrad chceme minimálne zakonzervovať, aby sa múry totálne nerozpadli. Pre turistov je toto rozhodne zaujímavé miesto. V jednej z pivníc sme objavili otvor, ktorý kedysi ústil možno do mučiarne. A to je len jedno z tajomstiev tohto hradu,“ dodá zanietený ochranca hradu František Radinger.