ROVŇANY. Ako sama priznáva, občas novinárom fušuje do remesla. Naposledy jej príspevok o kvitnúcich lipách zverejnili na webovej stránke Poltára. Pani Terézia je tak dozaista najstaršou dopisovateľkou.
„Lipy sú mojou srdcovou záležitosťou. Videla som aj staručkú lipu, ktorá rastie v Bojniciach. Má už vyše sedemsto rokov a rastie pri vstupnej bráne na hrad. Zasadil ju ešte Matúš Čák Trenčiansky. Tie naše lipy v Poltári majú dvadsať rokov. Keď rozkvitnú, udrie vám do nosa ich omamná vôňa. Tak voňajú iba lipy,“ hovorí čiperná dôchodkyňa.
Pani Terézia vychovala tri deti, má päť vnúčat a muža pochovala pred pätnástimi rokmi.
„Samota je ťažká. Štyridsať rokov som odpracovala na pošte. Stále som bola medzi ľuďmi a teraz som väčšinou len doma. Našťastie, bývam s dcérou a tak mi je veselšie. Čím som staršia, tým ma to viac ťahá k prírode. Mám rada stromy, ktoré dokážu mať v sebe zvláštne čaro. Rada pijem čaj z lipy. Babky bylinkárky tvrdia, že čaj z lipy osladený medom dostane na nohy každého. Keď kvitnú, zvyknem si natrhať ich kvety,“ hovorí pani Terézia.
Hoci jej už zdravie neslúži tak, ako by chcela, teší sa z každého dňa. Každý týždeň sa teší aj na Novohradské noviny, ktoré si prečíta od prvej po takmer poslednú stranu.
