ŠOLTÝSKA. Neďaleko obce Šoltýska sa od štvrtka minulého týždňa do tohto pondelka konala akcia pod názvom Slovtek. Zabávalo sa tu do tisíc ľudí. Veľká párty v prírode prilákala Slovákov, Čechov, Francúzov i Holanďanov. Pozemok si prenajali od obce a boli veru poriadne hluční.
Hlavy zelené, červené, ale aj vyholené
Basy hlučných reprákov, bolo počuť široko ďaleko. Otvorili sme si okná na aute a hluk nám naznačoval, že ideme správnou cestou. Po tom, čo sme zbadali preškrtnutú tabuľu z nápisom Šoltýska vedeli sme, že už to nie je ďaleko. Po kľukatej cestičke sme stretávali plno mladých ľudí. Niektorí z nich mali dredy na hlave, iní mali hlavy vyholené. Našli sa aj takí, ktorí si vlasy zafarbili na ružovo, modro či zeleno. Skoro všetci mali nejaký ten piersing alebo tunel v uchu a väčšina z nich bola potetovaná. Po príchode na miesto sme sa rozhliadli okolo seba. Napravo či naľavo, bola kopa tancujúcich ľudí. Hneď nám padol do oka chlapík, ktorý mal dredy dlhé až po zadok. „Takéto akcie priam milujem. Dokážem sa tu super odreagovať. Je tu úžasne teplo, super hudba a skvelí Dj-kejovia. A určite sa ma chcete spýtať koľko som si už nestrihal vlasy. Bude to viac ako štrnásť rokov,“ usmieva sa 35-ročný Čech Peter.
Marihuana, policajti a veľká rodiny
Na lúke okolo nás boli všade samé stejdže. Napočítali by sme ich tu viac ako dvadsať. Z každého kútu hrala iná hudba. Ozývali sa iné basy. Vybrali sme sa poľnou cestičkou smerom na kopec, aby sme mali lepší výhľad a urobili pár fotiek. Cestou sme stretli dvoch chlapcov sediacich priamo na ceste a fajčili „marišku“. O kúsok ďalej sme stretli partiu, ktorá sedela opretá o auta a pozerala na tancujúcich. Predstavil sa nám tridsaťsedemročný Miro, ktorý sa na podobných akciách zúčastňuje už roky. „Ja sem chodím za kamarátmi, pretože mám rád tento štýl hudby. Hoci je tak trochu vytláčaná na okraj hudobnej scény. Momentálne pôsobí silná komercia a ľudia sú ovplyvňovaní rádiami, čo ma mrzí. Ale čo už, každému sa páči niečo iné,“ hovorí. Dvadsaťdvaročná Danka so Zvolena je na takejto akcii už po štvrtýkrát. „Mne sa tu páči absolútne všetko. Toto nie sú bežné diskotéky. Nie sú tu napríklad žiadne bitky. Sme tu ako jedna veľká rodina. Niektorí sem merali stovky ba aj tisíce kilometrov, aby si zaskákali na hudbu, ktorá tu hrá dvadsaťštyri hodín v kuse,“ dodá. Zazreli sme aj policajtov, ako monitorujú situáciu zo svojich áut.
Šoltýsku budú poznať aj vo svete
Stretli sme sa tu s Rakúšanmi, Francúzmi, Poliakmi, ale aj Maďarmi, Holanďanmi či Čechmi. Z Ostravy sem napríklad prišli aj dvadsaťdvaročná Verena, dvadsaťštyriročný Sascha a osemnásťročný Sebastian. „Sme zvyknutí na to, že priťahujeme pohľady ľudí. Však, zelené vlasy, piersingy všade po tele a tetovanie, kde sa len pozriete nemá hocikto. Na Slovensko sme prišli hlavne, kvôli tejto udalosti. Páči sa nám miesto, ktoré organizátori vybrali,“ hovorí Sasha.
Biely prášok a odvážna dievčina
Ľudia oddychovali nielen v stanoch, ale všade kde sa dalo. Ležali a spali v tráve, v kríkoch či pod stromami. Pomedzi tancujúcich ľudí, behali psy od malého westíka po veľkú dogu. Ľudia sa bavili. Neprekážali im ani vysoká teplota, či otravný hmyz. Nikto sa nepozastavoval nad tancom toho druhého. Každý tam mal ako keby vytvorený vlastný svet. Vlastnú bublinu. Ako sa zvečerievalo, ľudia pomaly začali ožívať. Snažili sme sa zapadnúť medzi dav, no stále sme vyčnievali. Tesne pred tým, ako zapadlo slnko, sme videli skupinku asi troch chlapcov učupených medzi autami. Zahliadli sme malý sáčok s bielym práškom, pripomínajúci múku. Hneď ako nás zbadali, jeden z nich zakričal „novinári“. Nestihli sme sa spamätať a boli preč. Laserová šou uprostred prírody bolo v skutku úchvatná. V noci lúka ožila farbami. Z každej strany na nás blikali svetielka rôznych farieb. Rúško noci však zahalilo aj náš objektív. Ráno o desiatej však zábava pokračovala. Prešlo niekoľko hodín, no ľudia stále tancovali, skákali a bavili sa. Nechápali sme, ako ešte vôbec vládzu. Keď sme už odchádzali domov a mysleli sme si, že nás už neprekvapí, zazreli sme uprostred cesty dievčinu ako čupí a vykonáva veľkú potrebu.
