NIŽNÁ. Putovná výstava približuje tragický príbeh židovského dievčatka, ktoré sa s rodinou skrývalo pred besnením nacistov, nakoniec sa predsa len nevyhlo táboru smrti. Výstava Anna Franková – odkaz dejín dnešku potrvá do 12. októbra.
Hon na Židov
„V máji 1940 sa dobré časy skončili,“ napísala si Anna do denníka, ktorý dostala k 13. narodeninám. „Najprv vojna, potom kapitulácia, obsadenie Nemcami a - pre nás Židov sa začala bieda. Nasledoval jeden protižidovský zákon za druhým a naša sloboda sa veľmi obmedzila...“
V denníku zachytila udalosti, myšlienky a pocity z takmer dvoch rokov strávených v úkryte. Netušila, že po vojne ho budú čítať milióny ľudí. Že je to história? Nie, aj dnes sa dejú vo svete nepochopiteľné veci.
Výstava rovesníkom
Výsledok holokaustu šokoval svet. V roku 1966 vznikol v Dome Anny Frankovej v holandskom Amsterdame vzdelávací projekt, ktorý prostredníctvom putovnej výstavy ponúka priestor na diskusiu a zamyslenie sa nad hodnotou ľudských práv, tolerancie, demokracie a humanizmu.
Na Slovensku sa úlohy organizovania projektu zhostila Nadácia Milana Šimečku. Počas ôsmich rokov predstavila výstavu v 40 školách. Projekt patrí k inovatívnym formám rovesníckeho vzdelávania.
Výstavu tvorí 30 veľkoplošných panelov, ktoré na pozadí historických faktov z II. svetovej vojny približujú ľudské osudy, v ktorých sa skrývajú aj odkazy dnešku. Návštevníkov sprevádzajú študenti Spojenej školy. Sú približne vo veku Anny Frankovej. Tiež chceli vedieť, ako je možné, že sa udiali také strašné veci. Jedna z nich, Mária Bedová z Dlhej nad Oravou povedala, že celá výstava je pre ňu silným zážitkom.
„Nie je len o Anne, týka sa nás všetkých. Má byť výzvou pre mladých, lebo oni nevedia, netušia, ani sa nedokážu vžiť do situácie, ktorú prežívali ľudia počas holokaustu. Je to pre nás výzvou, aby sme zabránili opakovaniu podobných udalostí.“
Pozrite si aj fotogalériu z výstavy
Zopár momentov, ktoré oslovili študentov, sprievodcov výstavy, pri zoznamovaní sa s odkazom Anny Frankovej.
Matej Stachera, Chlebnice
- Skrývať sa dva roky v stiesnených priestoroch so zastretými oknami, byť tam úplne potichu – tak to muselo byť ťažké.
Jana Klocháňová, Malatiná
– Silným momentom pre mňa bolo stretnutie Anny s kamarátkou Hanely. Tá ju v koncentračnom tábore našla úplne odovzdanú osudu. Anna si myslela, že všetci z jej rodiny sú mŕtvi. Keby vedela, že otec žije, možno by ešte dokázala pozbierať zvyšky síl a tých pár týždňov, ktoré chýbali do oslobodenia tábora, by bola prežila.
Peter Korman, Zubrohlava
– Je strašné, čo sa vtedy dialo. Keďže sa zúčastňujem akcií s telesne postihnutými ľuďmi, veľmi sa ma dotklo vyvražďovanie hendikepovaných ľudí v nacistickom Nemecku.
Peter Žúbor, Dolný Kubín
– Zaujalo ma, ako Miep Giesová nosila skrývaným Židom jedlo. Nechcela za to nič. Pritom vedela, že ak sa to niekto dozvie, čaká ju smrť.
Rebeka Budzeľová, Bobrov
– Annin otec aj strýko boli v spoločnosti uznávaní. A zrazu, keď k moci nastúpil Hitler, sa všetko úplne obrátilo. Všetci ich odsudzovali a prenasledovali. Bolo to divné.
