DOLNÝ KUBÍN. Na Antona Bernoláka si veľmi dobre pamätá Vendelín Ťažandlák, predseda Miestneho odboru Matice Slovenskej z Dolného Kubína. Ešte ako chlapec sa s ním často stretával v Slanici, rodnej obci kodifikátora slovenčiny, po ceste zo Zubrohlavy do meštianskej školy v Námestove.
Nemohol mu však podať ruku, ani sa s ním porozprávať. Bernolák mal podobu sochy, ktorá stála vo dvore jedného z murovaných domov. „Vtedy som nevedel, akého významného muža predstavuje,“ hovorí Ťažandlák. Dozvedel sa len, že to bol vážený kňaz.
Z chlapca Vendelína sa stal mládenec, ktorý odišiel na štúdiá do Košíc. Mal šťastie, lebo sa stretol s učiteľkami Darinou Harmanovou a Matildou Kaníkovou, ktoré v ňom prebudili národné cítenie. „Vtedy som sa začal hlbšie zaujímať o našu pohnutú históriu a dejateľov. Anton Bernolák, rodák zo susednej obce, mi zapadol do rozsiahlej plejády mužov z Oravy, ktorí svojou celoživotnou prácou a činmi vyorali hlboké brázdy pri formovaní národného vedomia, našej existencie a kultúry, vrátane spisovného jazyka.“
Vendelín Ťažandlák toto obdobie spomína v pripravovanej knihe S loďami životom. V časti s názvom Muž z priedomia opisuje postupné spoznávanie Antona Bernoláka a svoju úctu k významnému mužovi slovenských dejín.
Lode sú neoddeliteľnou súčasťou života Vendelína Ťažandláka už niekoľko desaťročí. A lode ho doteraz spájajú aj s Bernolákom. Počas leta viackrát s priateľmi zakotví na Slanickom ostrove umenia, kde navštívi jedinečné múzeum sakrálneho umenia. Nachádza sa tam aj socha Bernoláka, okolo ktorej ako chlapec chodil. Presťahovali ju tam pred postupujúcou vodou Oravskej priehrady. „Nikdy sa nezabudneme pokloniť soche tohto velikána. Na ostrove vždy nájdeme poľné kvietky, ktoré položíme k jeho nohám. Minulý rok to boli len skromné sedmokrásky, tento rok aj pupevec a jastriabnik.“
Anton Bernolák
Narodil sa 2. októbra 1762 na Slanici, zomrel 15. januára v Nových Zámkoch. Bol jazykovedcom, prvým kodifikátorom spisovnej slovenčiny.
V roku 1792 v spolupráci s Jurajom Fándlym založil v Trnave Slovenské učené tovarišstvo, aby, ako napísal Štefan Zlatoš, združil a spojil v jeden celok všetkých pera súcich mužov a postavil ich do služby slovenskej národnej idey. Slovenské učené tovarišstvo malo za cieľ odstrániť národnú roztrieštenosť cestou nového spisovného jazyka a rozširovať knihy v ňom písané.
Dvestopäťdesiate výročie jeho narodenia je zároveň jediným tohtoročným slovenským jubileom, ktoré UNESCO zaradilo do svojho Kalendára výročí 2012.
mp
