LUČENEC. Peter Suchý má len dvadsaťštyri rokov a videl takmer celý svet. Reč je o mladom, ambicióznom Lučenčanovi, ktorý má zážitky zo svojich ciest na rozdávanie. Vďaka svojej šikovnosti pracuje na lodi, ktorá ročne prepláva tisícky kilometrov. Vianoce strávil na Jamajke na pláži, Nový rok na Novom Zélande. Vie urobiť viac ako sto rôznych miešaných nápojov rôznych farieb a chutí. Doma má zbierku magnetiek, ktoré mu pripomínajú miesta, kde bol. Na potulkách svetom stretol známych spevákov, hercov či športové legendy.
Život je tou najlepšou školou
Dôkazom toho, že sny sa občas premenia na realitu, je aj príbeh mladého Lučenčana Petra Suchého. Už ako malý chlapec sníval o tom, že raz bude cestovať. Túžil spoznávať ľudí, krajiny, kultúru, učiť sa jazyky. „Výber strednej školy som veľakrát oľutoval. Kebyže môžem vrátiť čas, tak si dnes určite vyberiem školu so zameraním na cestovný ruch. Ale potvrdilo sa mi aspoň to, čo som hovoril mame, že nezáleží na tom, čo dosiahneš v škole, ale v živote,“ hovorí mladý chlapec. Keď mal osemnásť rokov, urobil si barmanský kurz. „Bavilo ma to. Po absolvovaní kurzu som si počas prázd-nin vždy našiel brigády. Zistil som, že tejto práci by som sa chcel venovať. Budovať si však na Slovensku kariéru barmana je veľmi ťažké,“ vysvetľuje. Po skončení školy odišiel pracovať do zahraničia. „Potreboval som nazbierať skúsenosti, zdokonaliť sa v jazyku a zarobiť si nejaké peniaze. Anglicko mi toto všetko umožnilo. Vďaka svojej sesternici som sa dostal do päťhviezdičkového hotela. Tam som robil najprv v reštaurácii, potom barmana. Neskutočne ma to bavilo, ale chcel som cestovať a vidieť svet, preto som sa rozhodol pre loď. Podal som si prihlášku, zavolali ma na konkurz a tak som sa do týždňa zbalil a odišiel do sveta,“ hovorí. Bol to neistý krok, no oplatil sa.
Fľaša za viac ako štyri tisícky
Zámorská loď, na ktorej pôsobí, je vysoká ako dvanásťposchodový činžiak a má stovky zamestnancov a niekoľko tisíc pasažierov. „Nachádzaljú sa tam bazény, rôzne tenisové kurty či futbalové ihrisko. Je tam tiež kasíno, tri špeciálne reštaurácie, kde môžete ochutnať jedlá z celého sveta. Mňa osobne ohromil stojan na víno, v ktorom sa nachádza okolo 1 200 fliaš tých najlepších značiek. Najdrahšia fľaša tam stojí až 4 500 eur. Na lodi sú aj obchody s tými najzvučnejšími značkami, rôzne kaderníctva, wellnes centrá a mnoho ďalších atrakcií,“ hovorí Lučenčan. „Hoci je práca na lodi ťažká, nesťažujem sa. Našiel som si nových kamarátov po celom svete,“ hovorí.
Na Slovensko je hrdý
Je hrdý na to, že je Slovák. „Človek, ktorý celý život prežije doma a za hranice republiky ide iba na dovolenku, si ani neuvedomí, aké je Slovensko pekné. Je to môj domov a môžem byť kdekoľvek na svete, no nikdy nezabudnem, odkiaľ pochádzam. Dlhé mesiace som bol jediným Slovákom na lodi, potom prišli ďalší dvaja krajania. Bol som šťastný, že konečne s niekým prehodím pár slov aj po slovensky, aby som svoju rodnú reč nezabudol,“ smeje sa mladý muž.
Stretol svoju lásku
Nikdy v živote by mu ani na um nezišlo, že sa zaľúbi do Peruánky. „Loď je vlastný svet vo svete. Lásku stretneš, keď ju najmenej čakáš. Trvalo to len tri mesiace, ale bolo to to najkrajšie, čo som doteraz zažil. Také nespútané, nevinné, tie pocity, myšlienky. Sami v ďalekom svete. No jedného dňa vystúpila a ja som vedel, že ju už nik-dy neuvidím,“ spomína. „Nie všetci moji spolubývajúci boli perfektní. Spomínam si na jedného Filipínčana, s ktorým som býval dva týždne. Smrdel, robil bordel a absolútne sme sa spolu nerozprávali. Potom ku mne na izbu prišiel jeden z ostrova Maurícius. Rozumeli sme si spolu. Bol ako moja druhá polovička. Úžasný človek,“ hovorí.
Stará mama varí najlepšie
Ochutnal špeciality z celého sveta, no najviac mu chutí kuchyňa starej mamy. „Slovenská kuchyňa môže jednoznačne konkurovať tej svetovej. Ani chlieb v zahraničí nechutí tak ako u nás. Doma je predsa len doma. Keď si však mám vybrať, tak mi v Taliansku chutila „pasta carbonara“. To sú cestoviny so smotanovo-syrovou omáčkou a slaninou. A najlepšiu pizzu na svete pečú v Neapole,“ hovorí. Videl mnoho miest, krajín a kultúr, no najkrajšie spomienky mu ostali z Karibiku, konkrétne z Panenských ostrovov, Portorika, Jamajky či Mexika. „Je ťažké vybrať si moje najobľúbenejšie miesto či krajinu. Odvšadiaľ mám pekné zážitky. Všade som bol s inými ľuďmi. Kým nebudem starý a nebudem trpieť sklerózou, tak určite na nich nezabudnem,“ hovorí.
Vianoce strávil na Jamajke
Vianoce strávil na Jamajke na pláži, Nový rok na Novom Zélande. „Pamätám sa, že sme sedeli na pláži a ja som volal mamine a želal jej šťastné a veselé sviatky. Bolo mi trochu ľúto, že som nemohol byť doma, ale zase Vianoce na slnečnej Jamajke nemá možnosť zažiť každý,“ usmieva sa. Momentálne je na dovolenke na Slovensku. Pobudne tu ešte štyri týždne a potom sa vydá na ďalšiu dobrodružnú cestu. Svojej mamine chce povedať veľké ďakujem. „Vždy ma podporovala a stála pri mne. Za to som jej veľmi vďačný. Ale ja jej to raz všetko vrátim. Každopádne odporúčam každému mladému človeku ísť do sveta. Na staré kolená vám totiž ostanú len spomienky,“ usmieva sa.
