REVÚCA. Ako povedal riaditeľ chráneného územia Milan Boroš, cyklistom vyšli v ústrety až potom, ako si určili priority ochrany v celom území národného parku.
Cyklisti v chránených územiach bývajú nežiaducimi návštevníkmi. Časté prejazdy na kolesách znamenajú eróziu pôdy a pre mnohé živočíchy sú stretnutia s bicyklom stresujúce.
„Túto dilemu sme riešili aj u nás. Pohli sme sa potom, čo sme celé územie Národného parku rozdelili a určili sme si jednotlivé priority ochrany prírody. Takto sme dokázali vyčleniť územia, ktoré sme ponúkli organizáciám a samosprávam, ktoré mali záujem vytýčiť cyklotrasu. Stále je to však o tom, že keď sa my snažíme byť ústretoví voči cyklistom, oni potom rešpektujú naše požiadavky. Aj na súčasných cyklotrasách totiž platia určité obmedzenia. Napríklad časové, keď obmedzujeme pohyb v čase, keď sa liahnu mláďatá a tie sú veľmi zraniteľné,“ povedal Boroš.
Cez územie Národného parku Muránska planina vedie v súčasnosti 12 cyklotrás rôznych dĺžok. Viaceré sú zhodné s trasou takzvanej Huculskej magistrály, ktorá vedie často po jestvujúcich lesných cestách.
„Môžem povedať, že sme nemali ani jednu žiadosť, aby sme pustili cyklistov do jadrovej zóny. Tam je to doslova nežiaduce a keďže sa o tom neustále rozprávame s dotknutými subjektmi, chápu to aj turisti. Nakoniec tá komunikácia je jeden zo základných princípov, vďaka ktorému sme získali ocenenie ako Národný park s trvalo udržateľným turizmom,“ dodal riaditeľ Muránskej planiny.
