ORAVSKÁ POLHORA. Fiktívny sobáš, ktorý sa konal počas tohtoročnej Gajdovačky, organizoval obecný úrad.
Organizátori sa inšpirovali materiálmi zozbieranými do knižnej publikácie Ozveny minulosti v tradíciách Oravskej Polhory. Vydali ju vlani.
Módni svadobčania
„Pri zbieraní fotografií, piesní, informácií o zvykoch, tradíciách a rozprávaní so starými ľuďmi sme zistili, že svadbe bola kedysi venovaná veľká vážnosť,“ hovorí Ivan Matis. „Zhromaždili sme o nej toľko materiálov, že sme sa rozhodli pre vydanie samostatnej brožúry venovanej len sobášu a svadobným zvykom.“
Milovníci miestnej kultúry zistili mnoho zaujímavostí. Podľa historických fotografií sa napríklad ukázalo, že ženy mali už začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia oblečené biele šaty. Vo všetkých okolitých dedinách sa v tom čase nosieval takmer výlučne tradičný kroj. „U nás bolo bohato rozvinuté hospodárstvo,“ hovorí Matis. „Do dediny prichádzalo množstvo cudzincov, ktorí k nám prinášali módu z iných krajín.“
Keďže Polhorčania chceli vedieť, ako kedysi vyzeral svadobný kroj, museli siahnuť do hlbšej minulosti. Fotografie sa im nájsť nepodarilo. Predsa ho však ušili, podľa spomienok starých ľudí.
Materiál pre školy
Svadobnú brožúrku a fiktívny sobáš zorganizovala obec najmä kvôli zachovaniu tradícií. Aby aj mladí ľudia vedeli, ako sa kedysi na dedine žilo, aké zvyky ľudia mali. „Mladí to už nevedia, o pár rokov, keď starí pomrú, tradície úplne zaniknú,“ hovorí Matis.
Aj preto dajú zamestnanci obecného úradu časť knižiek do miestnych škôl. Aby sa deti na hodinách regionálnej výchovy dozvedeli viac o histórii a kultúre svojej dediny. Zopár kníh bude v knižniciach.
Na vydanie troch stoviek publikácií, ušitie tradičného kroja a výrobu ozdôb na konské záprahy dostala obec peniaze z projektu Dedičstvo regiónov. K tisíceurovej dotácii musela z rozpočtu pridať ešte dvesto.
Svadobný sprievod bude súčasťou každoročného gajdošského podujatia. Na každý ročník však organizátori pripravia ukážku inej časti svadby či predsvadobných zvykov. Tento rok diváci videli, ako prebiehali prekáračky. „To bola časť, kedy si ženích so svojimi hosťami prišiel po nevestu. Kedysi to vyzeralo úplne inak ako dnes. Samozrejme, všetko sa spájalo s hudbou, spevom a tancom.“
Aj preto je súčasťou knihy Goralská svadba spod Babej hory v ozvenách minulosti niekoľko znotovaných textov tradičných svadobných piesní.
Najmä v zime
Svadba v Oravskej Polhore sa kedysi konala v utorok, od 50. rokov sa tradičným svadobným dňom stala sobota. Keďže príprava na svadbu trvala dlho, nikdy si snúbenci neurčili termín v čase poľnohospodárskych prác, počas adventu či pôstu. Najvhodnejším obdobím na sobáš boli mesiace medzi Novým rokom a Popolcovou stredou. Na každej svadbe sa v minulosti zabávala takmer celá dedina.
O romantickej láske nemohlo byť zväčša ani reči. Partneri sa spravidla poznali, dokopy ich však dávali príbuzní. Rodičia v dostatočnom predstihu skúmali nielen povahové, ale najmä hospodárske pomery, aby mali mladomanželia z čoho žiť. Pri výbere partnera bolo tiež dôležité, aby bol z tej istej dediny.
Ak sa dievka vydala mimo, hovorievalo sa, že ide o planú dievku, keď ju doma nikto nechce.
