Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Národná pamiatka prišla o slamenú strechu

Peňazí na rekonštrukciu národnej pamiatky prišlo príliš málo, strechu vymenili za modernú.

Starostka Sucháňa Anna Triznová  dúfa, že sa raz nájde spôsob, ako na hlinený dom zase vrátiť slamenú strechu, ktorá na ňom vydržala skoro 140 rokov.Starostka Sucháňa Anna Triznová dúfa, že sa raz nájde spôsob, ako na hlinený dom zase vrátiť slamenú strechu, ktorá na ňom vydržala skoro 140 rokov. (Zdroj: SME – JÁN KROŠLÁK)

Niektorým miestnym sa umelá strecha namiesto slamenej na národnej pamiatke pozdáva. Starostka, dobrovoľníci aj pamiatkari ešte veria, že sa raz vrátia k pôvodnému materiálu.

SUCHÁŇ. Ešte pred mesiacom padol pohľad turistu na sedliacky dom v Sucháni automaticky. Mal výnimočnú strechu – celú zo slamy.

Dedina predstavuje turistom túto národnú kultúrnu pamiatku na propagačných materiáloch aj v angličtine ako Dom ľudového bývania z kameňa so slamenou krytinou. Tá na streche vydržala takmer 140 rokov.

Nedávno bolo treba národnú kultúrnu pamiatku zachrániť, pretože ju ničila zatekajúca vlhkosť.

Ministerstvo kultúry síce finančne prispelo, ale na záchranu slamenej strechy to nestačilo. Obec si to tiež nemohla dovoliť. A tak po odobrení pamiatkarmi dostal sedliacky dom umelú, cembritovú strechu.

Miestnym slama nechýba

Dom v Sucháni postavili približne v roku 1875. Vyše osemdesiatročný Pavel Jánošov spomína, že domy v dedine mali slamené strechy až do začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia. Ešte pred niekoľkými rokmi boli v Sucháni dva.

Domácim nie je príliš ľúto za slamenými strechami. „Konečne! Keď zafúkal vietor, slama len tak lietala. Ani deti nemohli byť na dvore,“ hovorí gazda Melicher, ktorého dom stojí hneď vedľa kultúrnej pamiatky.

„Bol to humus. Strecha sa rozpadávala, do domu tieklo. Takto je to pekné,“ dodáva gazda.

V gazdovskom dome so slamenou strechou bývala ešte pred vyše dvadsiatimi rokmi Mária Zvarová. Stará pani sa presťahovala k synovi a dom teraz patrí obci.

Starostka bojovala

Starostka Anna Triznová hovorí, že s rekonštrukciou domu začínal ešte jej predchodca. Za peniaze z fondu Pro Slovakia opravili s pôvodnými materiálmi slamenú strechu, steny a hlinené podlahy.

V roku 1996 otvorili dom pre verejnosť. Dnes to s ním nevyzerá dobre.

Starostka na požiadanie ukazuje, čo všetko sa rozpadáva, hovorí o zatečených stenách, z ktorých odpadáva hlinená omietka, a vysvetľuje, ako žiadali od ministerstva peniaze na novú slamenú strechu.

„Dostali sme tretinu. Snažili sme sa, hľadali sme lacnejšie prírodné materiály v Česku aj Maďarsku,“ hovorí starostka.

„Do domu ďalej tieklo. Keby sme rýchlo niečo neurobili, bol by sa rozpadol,“ dodáva.

Rodená Suchánčanka to tri roky bezvýsledne skúšala s projektmi na ministerstve. Skúmala možnosti, radila sa s pamiatkarmi. Keď do domu zatekalo čoraz viac, starostka oslovila ministerstvo kultúry aj pamiatkový ústav.

Ministerstvo odsúhlasilo z 30-tisícového grantu na záchranu slamenej strechy tretinu. Triznová znova prosila ministerstvo o zvýšenie, ale dozvedela sa, že sa to už nedá a poradili im zobrať si úver. Dvadsaťtisíc je takmer polovica ročného rozpočtu obce.

„Nechcela som to podpísať, ale... Ak by som odmietla, nabudúce by Sucháň nedostal nič,“ smutne dodala.

domn.JPG

Voda zničila steny. FOTO – SME JÁN KROŠLÁK

Mazľavá tradícia

Starostka sa aj sama pustila do opráv. Od starých žien sa naučila miešať mazľavú hlinu s kravským trusom a vodou a sama opravovala podlahy.

„Tety už boli staré, tak som si dala sama do vedra hlinu, od kŕmičov som si vypýtala trus, zmiešala som to s vodou a opravovala som podlahy,“ ukazuje na praskliny na zemi, ktoré spôsobila zatekajúca strecha.

Aj slamenú strechu najprv v obci opravovali svojpomocne. Kým vládali ľudia ako Pavel Jánošov, čo dokázali z ražnej slamy vyrobiť „babky“ a ukladali ich na strechu.

„Už by som to nedokázal. Som najstarší chlap v dedine. Niekedy strechu robili dvaja, traja ľudia a za dva dni bola hotová,“ spomína Jánošov.

Klásť slamené babky na strechu sa naučil od starého otca. Ten ich chodil stavať aj do okolitých dedín.

„Ražnú slamu sme namočili do vody, aby zmäkla. Potom nechali vysušiť, porobili babky a ústrechy a kládli sme ich na drevený rošt,“ hovorí starý muž. Dneš už nie je ani dosť raže na slamu. Kedysi ešte starostka prosila poľnohospodárov, aby nechali kus lánu na strechu, ale už sa to nedá.

Nešťastní pamiatkari

Cembrit pamiatkari odsúhlasili, lebo pre Sucháň sú typické veľmi podobné „eternitové strechy“. Pamiatkari majú svoju pravdu. Cembritová strecha v roku 2012 skutočne zapadne viac medzi eternitové, ktoré počas socializmu vytlačili pôvodné slamené, ako trstinová alebo šindľová.

Riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici Zuzana Klasová hovorí, že úrad zhodnotil ťažkú situáciu a posúdil viac alternatív.

„Pôvodný vzhľad je pôvodný, ak sú tam použité pôvodné materiály. Prirodzene, že táto realizácia zmení jeho vzhľad. Vnímame toto riešenie ako dočasné. Musíme nájsť nejakú možnosť,“ verí ešte riaditeľka pamiatkarov.

Starostka zase stále dúfa, že keď raz budú peniaze, slama sa na strechu domu vráti.

domm.JPG

Voda napáchala škody vonku aj vnútri. FOTO – SME JÁN KROŠLÁK

ico

Aktivisti chcú pomôcť

Slovensko nevytvorilo klasicizmus, barok ani iné architektonické štýly. Pôvodná je ľudová architektúra.

BANSKÁ BYSTRICA. „Nikto nerátal s tým, že by vedeli pomôcť aj občianske združenia,“ hovorí architektka Zuzana Kierulfová za občianske združenia Hoblina a ArTUR.

Dom v Sucháni pozná. Keď sa na poslednú chvíľu dopočuli, že slamenú strechu majú strhnúť, navrhla, že ju pomôžu zachrániť dobrovoľníci.

Desaťtisíc eur by podľa architektky mohlo stačiť na workshop a brigádu.

„Bolo by dobré zapojiť aj domácich obyvateľov a možno poveriť dvoch, troch domácich remeselníkov, ktorí by sa popri workshope naučili pracovať so slamenou krytinou a neskôr mohli robiť údržbu,“ navrhovala Kierlufová.

Problém bol, že v tom čase ražná slama z úrody už bola spracovaná a bolo treba počkať na ďalšiu.

Ministerstvo kultúry muselo urobiť výnimku a predĺžiť termín na použitie peňazí.

„Žiaľ, dotačný systém neumožňuje posunúť termín ukončenia prác. Na workshop zameraný na technológie slamených striech možno požadovať financie aj v rámci podprogramu kultúrne aktivity zamerané na ochranu pamiatkového fondu,“ vyhlásilo ministerstvo kultúry.

Daniel Vražda

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Auto do firmy môžete mať už od 150 eur mesačne
  2. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  5. Hygge ako životný štýl
  6. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  7. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  8. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 34 931
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 33 897
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 654
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 727
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 401
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 356
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 811
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 512
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 458
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 431
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Pri dopravnej nehode vyhasol život 37-ročného muža z okresu Rimavská Sobota.

2 h
Kontajnery budú futbalistom slúžiť ako šatne.

Priestory sa budú môcť využívať aj na iné účely.

6 h
Vo Diľakove majú vlatné potvrdenia o vykonaní testu.

Vo Fiľakove konali rýchlo, aby testovanie prebehlo hladko.

15 h
sklenený snehuliak

Je vyrobený neznámym sklárskym majstrom.

21 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

21. jan

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

8 h

Muža našli už bez známok života.

21. jan

Už ste čítali?