Piatok, 9. december, 2022 | Meniny má Izabela

Národná pamiatka prišla o slamenú strechu

Peňazí na rekonštrukciu národnej pamiatky prišlo príliš málo, strechu vymenili za modernú.

Starostka Sucháňa Anna Triznová  dúfa, že sa raz nájde spôsob, ako na hlinený dom zase vrátiť slamenú strechu, ktorá na ňom vydržala skoro 140 rokov.Starostka Sucháňa Anna Triznová dúfa, že sa raz nájde spôsob, ako na hlinený dom zase vrátiť slamenú strechu, ktorá na ňom vydržala skoro 140 rokov. (Zdroj: SME – JÁN KROŠLÁK)

Niektorým miestnym sa umelá strecha namiesto slamenej na národnej pamiatke pozdáva. Starostka, dobrovoľníci aj pamiatkari ešte veria, že sa raz vrátia k pôvodnému materiálu.

SUCHÁŇ. Ešte pred mesiacom padol pohľad turistu na sedliacky dom v Sucháni automaticky. Mal výnimočnú strechu – celú zo slamy.

Dedina predstavuje turistom túto národnú kultúrnu pamiatku na propagačných materiáloch aj v angličtine ako Dom ľudového bývania z kameňa so slamenou krytinou. Tá na streche vydržala takmer 140 rokov.

Nedávno bolo treba národnú kultúrnu pamiatku zachrániť, pretože ju ničila zatekajúca vlhkosť.

Ministerstvo kultúry síce finančne prispelo, ale na záchranu slamenej strechy to nestačilo. Obec si to tiež nemohla dovoliť. A tak po odobrení pamiatkarmi dostal sedliacky dom umelú, cembritovú strechu.

Miestnym slama nechýba

Dom v Sucháni postavili približne v roku 1875. Vyše osemdesiatročný Pavel Jánošov spomína, že domy v dedine mali slamené strechy až do začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia. Ešte pred niekoľkými rokmi boli v Sucháni dva.

Domácim nie je príliš ľúto za slamenými strechami. „Konečne! Keď zafúkal vietor, slama len tak lietala. Ani deti nemohli byť na dvore,“ hovorí gazda Melicher, ktorého dom stojí hneď vedľa kultúrnej pamiatky.

„Bol to humus. Strecha sa rozpadávala, do domu tieklo. Takto je to pekné,“ dodáva gazda.

V gazdovskom dome so slamenou strechou bývala ešte pred vyše dvadsiatimi rokmi Mária Zvarová. Stará pani sa presťahovala k synovi a dom teraz patrí obci.

Starostka bojovala

Starostka Anna Triznová hovorí, že s rekonštrukciou domu začínal ešte jej predchodca. Za peniaze z fondu Pro Slovakia opravili s pôvodnými materiálmi slamenú strechu, steny a hlinené podlahy.

V roku 1996 otvorili dom pre verejnosť. Dnes to s ním nevyzerá dobre.

Starostka na požiadanie ukazuje, čo všetko sa rozpadáva, hovorí o zatečených stenách, z ktorých odpadáva hlinená omietka, a vysvetľuje, ako žiadali od ministerstva peniaze na novú slamenú strechu.

„Dostali sme tretinu. Snažili sme sa, hľadali sme lacnejšie prírodné materiály v Česku aj Maďarsku,“ hovorí starostka.

„Do domu ďalej tieklo. Keby sme rýchlo niečo neurobili, bol by sa rozpadol,“ dodáva.

Rodená Suchánčanka to tri roky bezvýsledne skúšala s projektmi na ministerstve. Skúmala možnosti, radila sa s pamiatkarmi. Keď do domu zatekalo čoraz viac, starostka oslovila ministerstvo kultúry aj pamiatkový ústav.

Ministerstvo odsúhlasilo z 30-tisícového grantu na záchranu slamenej strechy tretinu. Triznová znova prosila ministerstvo o zvýšenie, ale dozvedela sa, že sa to už nedá a poradili im zobrať si úver. Dvadsaťtisíc je takmer polovica ročného rozpočtu obce.

„Nechcela som to podpísať, ale... Ak by som odmietla, nabudúce by Sucháň nedostal nič,“ smutne dodala.

domn.JPG

Voda zničila steny. FOTO – SME JÁN KROŠLÁK

Mazľavá tradícia

Starostka sa aj sama pustila do opráv. Od starých žien sa naučila miešať mazľavú hlinu s kravským trusom a vodou a sama opravovala podlahy.

„Tety už boli staré, tak som si dala sama do vedra hlinu, od kŕmičov som si vypýtala trus, zmiešala som to s vodou a opravovala som podlahy,“ ukazuje na praskliny na zemi, ktoré spôsobila zatekajúca strecha.

Aj slamenú strechu najprv v obci opravovali svojpomocne. Kým vládali ľudia ako Pavel Jánošov, čo dokázali z ražnej slamy vyrobiť „babky“ a ukladali ich na strechu.

„Už by som to nedokázal. Som najstarší chlap v dedine. Niekedy strechu robili dvaja, traja ľudia a za dva dni bola hotová,“ spomína Jánošov.

Klásť slamené babky na strechu sa naučil od starého otca. Ten ich chodil stavať aj do okolitých dedín.

„Ražnú slamu sme namočili do vody, aby zmäkla. Potom nechali vysušiť, porobili babky a ústrechy a kládli sme ich na drevený rošt,“ hovorí starý muž. Dneš už nie je ani dosť raže na slamu. Kedysi ešte starostka prosila poľnohospodárov, aby nechali kus lánu na strechu, ale už sa to nedá.

Nešťastní pamiatkari

Cembrit pamiatkari odsúhlasili, lebo pre Sucháň sú typické veľmi podobné „eternitové strechy“. Pamiatkari majú svoju pravdu. Cembritová strecha v roku 2012 skutočne zapadne viac medzi eternitové, ktoré počas socializmu vytlačili pôvodné slamené, ako trstinová alebo šindľová.

Riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici Zuzana Klasová hovorí, že úrad zhodnotil ťažkú situáciu a posúdil viac alternatív.

„Pôvodný vzhľad je pôvodný, ak sú tam použité pôvodné materiály. Prirodzene, že táto realizácia zmení jeho vzhľad. Vnímame toto riešenie ako dočasné. Musíme nájsť nejakú možnosť,“ verí ešte riaditeľka pamiatkarov.

Starostka zase stále dúfa, že keď raz budú peniaze, slama sa na strechu domu vráti.

domm.JPG

Voda napáchala škody vonku aj vnútri. FOTO – SME JÁN KROŠLÁK

ico

Aktivisti chcú pomôcť

Slovensko nevytvorilo klasicizmus, barok ani iné architektonické štýly. Pôvodná je ľudová architektúra.

BANSKÁ BYSTRICA. „Nikto nerátal s tým, že by vedeli pomôcť aj občianske združenia,“ hovorí architektka Zuzana Kierulfová za občianske združenia Hoblina a ArTUR.

Dom v Sucháni pozná. Keď sa na poslednú chvíľu dopočuli, že slamenú strechu majú strhnúť, navrhla, že ju pomôžu zachrániť dobrovoľníci.

Desaťtisíc eur by podľa architektky mohlo stačiť na workshop a brigádu.

„Bolo by dobré zapojiť aj domácich obyvateľov a možno poveriť dvoch, troch domácich remeselníkov, ktorí by sa popri workshope naučili pracovať so slamenou krytinou a neskôr mohli robiť údržbu,“ navrhovala Kierlufová.

Problém bol, že v tom čase ražná slama z úrody už bola spracovaná a bolo treba počkať na ďalšiu.

Ministerstvo kultúry muselo urobiť výnimku a predĺžiť termín na použitie peňazí.

„Žiaľ, dotačný systém neumožňuje posunúť termín ukončenia prác. Na workshop zameraný na technológie slamených striech možno požadovať financie aj v rámci podprogramu kultúrne aktivity zamerané na ochranu pamiatkového fondu,“ vyhlásilo ministerstvo kultúry.

Daniel Vražda

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  2. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  7. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Spoločnosť Freshfields otvára nové Business Services Centre
  2. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  3. Objavte miesto, kde v objatí troch riek vzniká výnimočné víno
  4. Auto na prenájom môže byť výhodné aj pre živnostníkov
  5. BILLA spolu so zákazníkmi pomôže aj pred Vianocami jednorodičom
  6. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  7. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  8. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 731
  2. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 927
  3. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 5 575
  4. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 5 302
  5. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 5 007
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 286
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 283
  8. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. 3 268

Blogy SME

  1. Unicef Slovensko: Bežme do škôlky!
  2. Anna Miľanová: Ako denné a nočné svetlo... 2022
  3. Štefan Vidlár: Tá gaťková
  4. Peter Maroncik: Počas zimy planétu nezachraňujeme, súdruhovia?
  5. Martin Majzlan: Stratené mesto - Petra (2/2)
  6. Ctirad Klimčík: O údajnej homofóbii parížskej učiteľky tanca
  7. Ľuboš Vodička: Archeopark Pavlov, čiže rozprávanie o „tej“ kráske z Moravy
  8. Ivan Mlynár: Bolo to celé o platoch
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 15 329
  2. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 12 403
  3. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 10 629
  4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 3 002
  5. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 773
  6. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 284
  7. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 1 729
  8. Ľudmila Križanovská: Ako Roman Mikulec urazil Romanu Tabák 1 720
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  8. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Primátorka Lučenca Alexandra Pivková

V rozhovore nás zaujímala aj bytová výstavba v Lučenci či termín dokončenia novej plavárne a prípadné zmeny na mestskom úrade.


17 h
Medveď zrazený na rýchostnej ceste R2.

Úsek frekventovanej cesty, vedúcej aj Novohradom, pretína významný migračný koridor našej najväčšej šelmy.


24 h
ilustračné foto - BKM na palubovke Handlovej dosiahlo 100 bodovú métu.

Basketbalisti BKM pokračujú vo víťaznej sérii.


7. dec
Tím MŠK skončil zo stredoslovenských tímov v III. lige východ najvyššie. Na nevydarené posledné kolo však nezabúdajú.

Tréner MŠK Rimavská Sobota Eugen Bari hodnotí doterajší priebeh sezóny.


7. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako je možné minúť tisíce eur s telefónom v ruke? Vysvetlil operátor.


20 h

Úsek frekventovanej cesty, vedúcej aj Novohradom, pretína významný migračný koridor našej najväčšej šelmy.


24 h

Pôvodcom svrabu je mikroskopický, maximálne pol milimetra veľký roztoč.


22 h

Obrovský kaštieľ bol blízko zániku, teraz ukrýva atrakciu, ktorá láka ľudí z celého Slovenska.


7. dec

Blogy SME

  1. Unicef Slovensko: Bežme do škôlky!
  2. Anna Miľanová: Ako denné a nočné svetlo... 2022
  3. Štefan Vidlár: Tá gaťková
  4. Peter Maroncik: Počas zimy planétu nezachraňujeme, súdruhovia?
  5. Martin Majzlan: Stratené mesto - Petra (2/2)
  6. Ctirad Klimčík: O údajnej homofóbii parížskej učiteľky tanca
  7. Ľuboš Vodička: Archeopark Pavlov, čiže rozprávanie o „tej“ kráske z Moravy
  8. Ivan Mlynár: Bolo to celé o platoch
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 15 329
  2. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 12 403
  3. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 10 629
  4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 3 002
  5. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 773
  6. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 284
  7. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 1 729
  8. Ľudmila Križanovská: Ako Roman Mikulec urazil Romanu Tabák 1 720
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  8. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu