TRSTENÁ. Keď sme sa autora pri predstavovaní jeho novej knihy poviedok opýtali, prečo dal do názvu práve drozda, povedal, že sa mu vynoril obrázok z detstva.
Lipták na Orave
Rodáka z Liptova dlho nazývali v Trstenej ďadom. Ako vlastne všetkých prišelcov. Nepekného titulu ho domáci zbavili až po dvadsiatich rokoch, vraj nielen preto, že neutiekol, ale najmä preto, lebo mestu vdýchol dušu. Oslovenie ďad nahradili tituly pán profesor, pán spisovateľ. Práve Lipták, stredoškolský učiteľ, pozdvihol kultúru v meste, preslávil ho svojimi literárnymi dielkami a dielami v celoslovenských i regionálnych médiách.
Ján Štepita je autorom viac ako dvoch desiatok rozhlasových hier, získal za ne niekoľko ocenení. Od roku 1962 sa prezentuje ako fejtonista, píše aj minipríbehy, poviedky, glosy, humoresky. Ich počet je už dávno štvorciferný, mnohé dodnes vychádzajú v MY Oravských novinách.
Jubilant
Dnes, 19. novembra, sa spisovateľ dožíva osemdesiatky. „Námetov na písanie mám ešte plnú hlavu,“ povedal. Že jeho studnica nápadov je nevyčerpateľná, svedčia pravidelné maily do našej redakcie s prílohami na uverejnenie.
Tak prečo práve drozd? „Keď som pred dvoma rokmi vyprevadil na knižný trh prvú knihu poviedok, našiel som medzi poznámkami a námetmi zmienku o drozdovi. Vynoril sa mi z detstva, sedával na neďalekom strome. Keď som chodieval cez dvor do humna, vždy cupital za mnou, aby som mu niečo podhodil. Tento obraz som neskôr použil v poviedke.
Vydavateľ o knihe
V zbierke noviel a iných krátkych próz autor podmanivo opisuje ľudské príbehy v kulisách malebnej krajiny, jeho príbehy sú bohaté na dramatické zvraty a ostré spoločenské konflikty. V niektorých sa zaujímavým spôsobom vracia k reáliám z čias totalitného režimu, iné sú situované do súčasnosti. Muža s drozdom na pleci vydalo Vydavateľstvo Matice slovenskej dva roky po Štepitovom debute Poviedky neskorého leta.
