Pondelok, 12. apríl, 2021 | Meniny má EsteraKrížovkyKrížovky

Prežil koncentračný tábor a oslávil sto rokov

Pamätníci vojny vymierajú. Pán Mikuláš Mózer z Divína prežil dve svetové vojny. Prežil i koncentračný tábor. Zažltnutý zošit zachytáva život a pocity väzňa číslo 16788. No ani na slobode to nemal ľahké. Vylúčili ho zo strany a namiesto učiteľa robil natie

Pán Mikuláš trávi jeseň svojho života v kruhu rodiny.Pán Mikuláš trávi jeseň svojho života v kruhu rodiny. (Zdroj: ARCHIV)

DIVÍN. Učiteľ, ktorý prežil koncentračný tábor, oslávil sto rokov. Pán Mikuláš Mózer sa narodil sa 8. novembra 1912 v Martine. Svoju matku nikdy nepoznal. Zomrela dva mesiace po pôrode. Otec sa znovu oženil. Mikuláša teda vychovávala macocha. Sníval o ka-riére učiteľa. Sen sa mu podarilo naplniť. „Moja práca ma napĺňala. Deti boli môj život. Veľmi som trpel, keď som svoje „učiteľovanie“ musel zavesiť na klinec a odišiel som do armády,“ hovorí čiperný dôchodca.

Nikto nevedel, či sa dožije rána
Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, mal tridsaťdva rokov.
„Bol som zástupcom vystrojovacej roty. Náš veliteľ bol otec súčasného prezidenta Ivana Gašparoviča,“ hovorí Mikuláš. Na starosti mal výstroj a výzbroj mobilizovaných povstalcov. Po skončení mobilizácie bol odvelený na Poštový úrad do Zvolena, kde pracoval ako vojenský cenzor. Zodpovedal za prevádzku spojenia armády. „Odpočúval som hovory. Civilné i vojenské,“ hovorí. Neohrial sa tam však dlho. Po ďalšom prevelení sa z pána Mózera stal kuriér I. Československej armády na Slovensku. Pôsobil na Donovaloch, kde sa sústreďovalo veliteľstvo. „Tam mi dali do rúk obálku, ktorú som mal doručiť majorovi Alexandrovi Kordovi. No nikto mi nepovedal, kde ho mám hľadať. Tak mi neostávalo nič iné, len hľadať a dúfať, že ho nájdem. Chodil som po horách, dolinách, až kým som ho nenašiel,“ spomína dôchodca. Nemci začali vyčíňať. „Dostali sme rozkaz stiahnuť sa do hôr. Pamätám si, že všade okolo nás bolo počuť výstrely. Počuli sme krik. Netrvalo dlho a našli aj nás. Zajali nás na Prašivej v kosodrevine. Mám to v ušiach doteraz. Kričali na nás, že batohy máme odhodiť a rozkázali nám, aby sme si kľakli na zem. Už, už nás chceli zastreliť, ale v poslednej minúte dobehol posol a my sme sa zachránili. To bolo prvýkrát, čo môj život visel na vlásku,“ hovorí pán Mózer. Spomínať na minulosť nie je jednoduché. Ťažko mu je ubrániť sa slzám. Po krátkom odmlčaní pán Mikuláš pokračuje: „Zmietanie v neistote bolo pre mňa to najhoršie. Nevedieť, čo bude zajtra. Bola to hrôza, ktorú si dnešná generácia nevie ani len predstaviť.“

Skryť Vypnúť reklamu

V koncentračnom tábore si písal denník
Prebudenie v pivnici, vojenské väzenie v Bratislave, cesta do vojenského tábora, to všetko zažil na vlastnej koži.
„V Liptovskej Osade nás znovu chytili. Zavreli nás do pivnice. Bola tam zima, všade okolo nás bola tma. V hlave nám vírili myšlienky, čo s nami bude,“ hovorí Mikuláš. Odtiaľ ich previezli do Bratislavy, kde prebehol formálny súd. Trinásteho decembra 1945 Mikuláša spolu s ďalšími chlapmi naložili do vozňov pre dobytok. Konečnou zástavkou bol koncentračný tábor Altenburg. „Vtedy som stratil svoju identitu. Ako každý človek, ktorý sa dostal do zajateckého tábora. Na ruku mi vytetovali číslo. Od tej chvíle som už nemal meno, bol som len číslo 163788,“ vysvetľuje muž, ktorý ako jeden z mála prežil tábor smrti. Vtedy si začal písať denník, ktorý celý ten čas mal schovaný v čižme. V denníku opisuje každý jeden deň. Sú v ňom zachytené pocity, hlad, utrpenie či mená spoluväzňov. Týždeň po tom, ako bol pán Mikuláš uväznený, si do denníka poznačil: UTOROK 23. januára 1945 – „Z rána, keď mal byť nástup pre balíky, prišlo prekvapenie: zbaliť všetko a nástup na odvšivenie. Okúpali sme sa a šaty nám dali do plynu. Úplne nahí, len v jednej deke, čakali sme niekoľko hodín na odev. Pred večerom nás zaviedli do iného baráku bez okien. Spali sme na drevených pričniach. Nanešťastie bol silný mráz, takže do pozdného večera a zavčasu rána na druhý deň sme chodili popri stenách, aby sme sa zohriali.“ Aj takáto bola vtedy realita. Najťažší deň, aký prežil v tábore, bol štvrtok 15. februára 1945. Noc strávil v mokrom a zablatenom zákope. Celý čas sa modlil, aby ľudské pokolenie neprežívalo také muky ako on. Zrazu však zažiarili rakety nad ich hlavami. „Vtedy som sa lúčil v duchu s mojou ženou Idkou a synom Ivankom. Prosil som Pána Boha, aby mi odpustil všetky moje hriechy,“ spomína. Keď sa vrátili do svojich izieb, našli všetky veci porozhadzované, dokonca stena na susednej izbe bola vytlačená von. „Bombardovanie sa ozývalo z diaľky. Ešte raz v tú noc sme zažili takýto poplach. Chvíle, čo som tam prežil, boli najhoršie v mojom živote,“ hovorí. Hoci strany v denníku zožltli a písmo je už takmer nečitateľné, spomienky ostali. „Hoci mám sto rokov, pamäť mi ešte slúži. Nezabudol som na zverstvá, ktoré na nás Nemci páchali,“ hovorí dôchodca. Štyri mesiace v koncentračnom tábore ubiehali veľmi pomaly. „Som rád, že môj život neskončil medzi stenami pracovného tábora. Keď nás Američania prišli oslobodiť, neviete si predstaviť to blaho, ktoré vtedy zalialo moju dušu i telo,“ spomína pamätník.

Skryť Vypnúť reklamu

Návrat do reality nebol ľahký.
„Boli to ťažké povojnové časy. Otec to nemal ľahké. Do tábora išiel chlap ako hora, domov prišiel ako 45-kilová troska. Postupne sa však začal zotavovať. Jedlo sa mu nemohlo dať naraz, pretože jeho žalúdok by to nezvládol,“ hovorí syn Marian. No pán Mikuláš aj na slobode zažil rôzne neprávosti. V roku 1973 ho vylúčili zo strany. Nastalo ďalšie ťažké obdobie v jeho živote. „Škoda, že som si aj z tej doby nepísal denník. Bolo by to tiež zaujímavé čítanie. Po vylúčení zo strany ako pravičiarskeho oportunistu začalo moje ďalšie utrpenie. Trestali ma, ako sa dalo. Nevedeli mi odpustiť, že som odmietol spoluprácu s ŠTB a napísal pozdrav prezidentovi Slobodovi a Dubčekovi, ktorý som prečítal na začiatku školského roka 1968/1969. Ťažko som si hľadal prácu. Stal som sa nežiadúcim. Robil som natierača, robotníka, fotografa, skladníka i filmy som premietal. Vtedy som častokrát spomínal na povstanie a tábor. Cítil som krivdu. Bojoval som za vlasť, za slobodu, no cítil som sa ako v kazajke. V roku 1990 sa mi ospravedlnili. Vtedy som mal sedemdesiatosem rokov. Teraz mám sto,“ povie pán Mikuláš. V súčasnosti žije v kruhu milujúcej rodiny. „Nevesta mi každý deň vyvára. Najviac si pochutnám na kyslej polievke a v neposlednom rade na sladkej maškrte. Rád sedím v kresle a počúvam rozhlas. Musím mať predsa prehľad o dianí vo svete,“ zasmeje sa učiteľ na dôchodku. Jeho každodenným rituálom je prechádzanie sa po záhrade. „Je to akási moja očista. Človek by nemal len tak ležať v posteli. Potom sa ťažko vstáva. Pohyb je kľúčom k dlhovekosti, rovnako tak aj cibrenie rozumu,“ dodá na záver jeden z mála žijúcich pamätníkov vojnových udalostí.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vlastný zlatý poklad môže byť dobrou ochranou pred infláciou
  2. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  3. Prešovská spoločnosť MAXECO sa presadila na medzinárodnom trhu
  4. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  5. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19
  6. Nové medzinárodné príležitosti vo vzdelávaní 2021 – 2027
  7. Pán Králiček: Aj keď predávate „len“ kávu, musíte inovovať
  8. Novinka, ktorá sa neodmieta: Niké predstavuje Bonus bez limitu
  9. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko
  10. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov?
  1. Prešovská spoločnosť MAXECO sa presadila na medzinárodnom trhu
  2. Helping people with apps and social networks in Kosice
  3. Vlastný zlatý poklad môže byť dobrou ochranou pred infláciou
  4. Virtuálny Suptech workshop o Blockchain technológiách
  5. Ranný rituál plný zdravia pre celú rodinu
  6. Koľko ovocia by ste mali denne zjesť? Máme odpoveď
  7. Wüstenrot poisťovňa dosiahla čistý zisk 1,8 milióna eur
  8. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  9. Skúšanie a monitorovanie technických systémov na FVT
  10. Prekonalo Vaše dieťa COVID-19?
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 30 772
  2. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 27 511
  3. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov? 23 710
  4. Úspech predali Američanom. Ako sa zrodil slovenský 3D sen? 22 592
  5. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 15 490
  6. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 14 702
  7. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 10 832
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 10 247
  9. Aj sladkosti môžu byť zdravé. Viete, ako ich spoznáte? 8 275
  10. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 7 540
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Ospravedlňujeme sa za dočasnú nedostupnosť archívnych diskusií. Náš diskusný systém vylepšujeme do novej podoby a všetky diskusné vlákna budú dostupné v priebehu nasledujúcich dní.

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

V priebehu pracovného týždňa nás pravdepodobne čakajú aj výdatné zrážky, pravdepodobne aj snehové.

26m
Muž v rámci zbraňovej amnestie odovzdal tank aj samohybné delo.

Nelegálne držané zbrane možno beztrestne odovzdať do 30. apríla.

9 h
Ilustračná fotka.

V online diskusii MY s Vami šéf futbalového zväzu aj štátny tajomník športovej sekcie!

9. apr
Turistická útulňa na Javorinke nad Hriňovou v Detvianskom okrese

Už čoskoro získajú turisti možnosť na netradičný nocľah.

15 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (VZZS) zasahovala popoludní v Turzovke.

10. apr

Obyvatelia obce Brehy podali podnet na kontrolné meranie hluku.

7. apr

V treťom stupni varovania však bude od pondelka osem okresov kraja.

7. apr

Žilinčanom bude k dispozícii už len 12 mobilných odberných miest.

11 h

Už ste čítali?