Sobota, 26. máj, 2018 | Meniny má Dušan
Nájdete nás na webe

Prežil koncentračný tábor a oslávil sto rokov

Pamätníci vojny vymierajú. Pán Mikuláš Mózer z Divína prežil dve svetové vojny. Prežil i koncentračný tábor. Zažltnutý zošit zachytáva život a pocity väzňa číslo 16788. No ani na slobode to nemal ľahké. Vylúčili ho zo strany a namiesto učiteľa robil natie

Pán Mikuláš trávi jeseň svojho života v kruhu rodiny.(Zdroj: ARCHIV)

DIVÍN. Učiteľ, ktorý prežil koncentračný tábor, oslávil sto rokov. Pán Mikuláš Mózer sa narodil sa 8. novembra 1912 v Martine. Svoju matku nikdy nepoznal. Zomrela dva mesiace po pôrode. Otec sa znovu oženil. Mikuláša teda vychovávala macocha. Sníval o ka-riére učiteľa. Sen sa mu podarilo naplniť. „Moja práca ma napĺňala. Deti boli môj život. Veľmi som trpel, keď som svoje „učiteľovanie“ musel zavesiť na klinec a odišiel som do armády,“ hovorí čiperný dôchodca.

Nikto nevedel, či sa dožije rána
Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, mal tridsaťdva rokov.
„Bol som zástupcom vystrojovacej roty. Náš veliteľ bol otec súčasného prezidenta Ivana Gašparoviča,“ hovorí Mikuláš. Na starosti mal výstroj a výzbroj mobilizovaných povstalcov. Po skončení mobilizácie bol odvelený na Poštový úrad do Zvolena, kde pracoval ako vojenský cenzor. Zodpovedal za prevádzku spojenia armády. „Odpočúval som hovory. Civilné i vojenské,“ hovorí. Neohrial sa tam však dlho. Po ďalšom prevelení sa z pána Mózera stal kuriér I. Československej armády na Slovensku. Pôsobil na Donovaloch, kde sa sústreďovalo veliteľstvo. „Tam mi dali do rúk obálku, ktorú som mal doručiť majorovi Alexandrovi Kordovi. No nikto mi nepovedal, kde ho mám hľadať. Tak mi neostávalo nič iné, len hľadať a dúfať, že ho nájdem. Chodil som po horách, dolinách, až kým som ho nenašiel,“ spomína dôchodca. Nemci začali vyčíňať. „Dostali sme rozkaz stiahnuť sa do hôr. Pamätám si, že všade okolo nás bolo počuť výstrely. Počuli sme krik. Netrvalo dlho a našli aj nás. Zajali nás na Prašivej v kosodrevine. Mám to v ušiach doteraz. Kričali na nás, že batohy máme odhodiť a rozkázali nám, aby sme si kľakli na zem. Už, už nás chceli zastreliť, ale v poslednej minúte dobehol posol a my sme sa zachránili. To bolo prvýkrát, čo môj život visel na vlásku,“ hovorí pán Mózer. Spomínať na minulosť nie je jednoduché. Ťažko mu je ubrániť sa slzám. Po krátkom odmlčaní pán Mikuláš pokračuje: „Zmietanie v neistote bolo pre mňa to najhoršie. Nevedieť, čo bude zajtra. Bola to hrôza, ktorú si dnešná generácia nevie ani len predstaviť.“

Článok pokračuje pod video reklamou

V koncentračnom tábore si písal denník
Prebudenie v pivnici, vojenské väzenie v Bratislave, cesta do vojenského tábora, to všetko zažil na vlastnej koži.
„V Liptovskej Osade nás znovu chytili. Zavreli nás do pivnice. Bola tam zima, všade okolo nás bola tma. V hlave nám vírili myšlienky, čo s nami bude,“ hovorí Mikuláš. Odtiaľ ich previezli do Bratislavy, kde prebehol formálny súd. Trinásteho decembra 1945 Mikuláša spolu s ďalšími chlapmi naložili do vozňov pre dobytok. Konečnou zástavkou bol koncentračný tábor Altenburg. „Vtedy som stratil svoju identitu. Ako každý človek, ktorý sa dostal do zajateckého tábora. Na ruku mi vytetovali číslo. Od tej chvíle som už nemal meno, bol som len číslo 163788,“ vysvetľuje muž, ktorý ako jeden z mála prežil tábor smrti. Vtedy si začal písať denník, ktorý celý ten čas mal schovaný v čižme. V denníku opisuje každý jeden deň. Sú v ňom zachytené pocity, hlad, utrpenie či mená spoluväzňov. Týždeň po tom, ako bol pán Mikuláš uväznený, si do denníka poznačil: UTOROK 23. januára 1945 – „Z rána, keď mal byť nástup pre balíky, prišlo prekvapenie: zbaliť všetko a nástup na odvšivenie. Okúpali sme sa a šaty nám dali do plynu. Úplne nahí, len v jednej deke, čakali sme niekoľko hodín na odev. Pred večerom nás zaviedli do iného baráku bez okien. Spali sme na drevených pričniach. Nanešťastie bol silný mráz, takže do pozdného večera a zavčasu rána na druhý deň sme chodili popri stenách, aby sme sa zohriali.“ Aj takáto bola vtedy realita. Najťažší deň, aký prežil v tábore, bol štvrtok 15. februára 1945. Noc strávil v mokrom a zablatenom zákope. Celý čas sa modlil, aby ľudské pokolenie neprežívalo také muky ako on. Zrazu však zažiarili rakety nad ich hlavami. „Vtedy som sa lúčil v duchu s mojou ženou Idkou a synom Ivankom. Prosil som Pána Boha, aby mi odpustil všetky moje hriechy,“ spomína. Keď sa vrátili do svojich izieb, našli všetky veci porozhadzované, dokonca stena na susednej izbe bola vytlačená von. „Bombardovanie sa ozývalo z diaľky. Ešte raz v tú noc sme zažili takýto poplach. Chvíle, čo som tam prežil, boli najhoršie v mojom živote,“ hovorí. Hoci strany v denníku zožltli a písmo je už takmer nečitateľné, spomienky ostali. „Hoci mám sto rokov, pamäť mi ešte slúži. Nezabudol som na zverstvá, ktoré na nás Nemci páchali,“ hovorí dôchodca. Štyri mesiace v koncentračnom tábore ubiehali veľmi pomaly. „Som rád, že môj život neskončil medzi stenami pracovného tábora. Keď nás Američania prišli oslobodiť, neviete si predstaviť to blaho, ktoré vtedy zalialo moju dušu i telo,“ spomína pamätník.

Návrat do reality nebol ľahký.
„Boli to ťažké povojnové časy. Otec to nemal ľahké. Do tábora išiel chlap ako hora, domov prišiel ako 45-kilová troska. Postupne sa však začal zotavovať. Jedlo sa mu nemohlo dať naraz, pretože jeho žalúdok by to nezvládol,“ hovorí syn Marian. No pán Mikuláš aj na slobode zažil rôzne neprávosti. V roku 1973 ho vylúčili zo strany. Nastalo ďalšie ťažké obdobie v jeho živote. „Škoda, že som si aj z tej doby nepísal denník. Bolo by to tiež zaujímavé čítanie. Po vylúčení zo strany ako pravičiarskeho oportunistu začalo moje ďalšie utrpenie. Trestali ma, ako sa dalo. Nevedeli mi odpustiť, že som odmietol spoluprácu s ŠTB a napísal pozdrav prezidentovi Slobodovi a Dubčekovi, ktorý som prečítal na začiatku školského roka 1968/1969. Ťažko som si hľadal prácu. Stal som sa nežiadúcim. Robil som natierača, robotníka, fotografa, skladníka i filmy som premietal. Vtedy som častokrát spomínal na povstanie a tábor. Cítil som krivdu. Bojoval som za vlasť, za slobodu, no cítil som sa ako v kazajke. V roku 1990 sa mi ospravedlnili. Vtedy som mal sedemdesiatosem rokov. Teraz mám sto,“ povie pán Mikuláš. V súčasnosti žije v kruhu milujúcej rodiny. „Nevesta mi každý deň vyvára. Najviac si pochutnám na kyslej polievke a v neposlednom rade na sladkej maškrte. Rád sedím v kresle a počúvam rozhlas. Musím mať predsa prehľad o dianí vo svete,“ zasmeje sa učiteľ na dôchodku. Jeho každodenným rituálom je prechádzanie sa po záhrade. „Je to akási moja očista. Človek by nemal len tak ležať v posteli. Potom sa ťažko vstáva. Pohyb je kľúčom k dlhovekosti, rovnako tak aj cibrenie rozumu,“ dodá na záver jeden z mála žijúcich pamätníkov vojnových udalostí.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach?
  2. Ako dlho trvá vybavenie hypotéky? Zopár dní, ale aj pár týždňov
  3. Dovolenka s deťmi v Egypte a tipy na overené hotely
  4. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek
  5. Vynovená OMV v Košiciach ponúka príjemnú atmosféru i nové služby
  6. Keď Slováci krotia morský vietor
  7. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti?
  8. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali
  9. Máte už program pre deti na túto sobotu?
  10. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy
  1. Predstavenie projektu Ružomberok v pohybe
  2. OMV ponúkne svojim zákazníkom chute známeho šéfkuchára
  3. OMV ponúkne zákazníkom chute známeho šéfkuchára Braňa Križana
  4. Dovolenka s deťmi v Egypte a tipy na overené hotely
  5. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek
  6. Ako dlho trvá vybavenie hypotéky? Zopár dní, ale aj pár týždňov
  7. Všetko, čo rodiny milujú
  8. Bratislava má najmodernejšiu linku na triedenie surovín
  9. Vynovená OMV v Košiciach ponúka príjemnú atmosféru i nové služby
  10. Nižšie náklady vo firme? Tri tipy, kde sa dá ušetriť
  1. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti? 24 040
  2. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy 14 485
  3. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek 13 489
  4. Chystáte výlet do Rakúska? Toto miesto má najlepšie zážitky 6 987
  5. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach? 6 412
  6. Dovolenka s deťmi v Egypte a tipy na overené hotely 5 799
  7. Ste si istí, že máte zdravé srdce? Skontrolujte si ho zadarmo 5 258
  8. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali 5 105
  9. Vynovená OMV v Košiciach ponúka príjemnú atmosféru i nové služby 3 792
  10. Nižšie náklady vo firme? Tri tipy, kde sa dá ušetriť 3 432

Hlavné správy z MY Novohrad

Mimel Lučenec vylomil Slovanu ďalší zub (+ FOTO A VIDEO)

Futsalový mančaft z Novohradu pokračuje v rozprávkovej ceste za titulom.

Cez víkend sa oplatí merať cestu do Utekáča

Dni obce už tradične lákajú bohatým programom.

Pokúsia sa pokoriť rekord

Deň detí spestrí prelet orla ponad ležiacich ľudí.

Na moste sa bude dať zamknúť láska

Most lásky bude slúžiť romantickým zamilovaným párom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na horskom priechode Huty postáva medveď, stopár

Medvede na Liptove dávajú o sebe vedieť. V priebehu jedného dňa hlásili Liptáci minulý týždeň medveďa hneď z troch miest. Podľa odborníkov ale v tomto období nejde o nič nezvyčajné.

Po nehode zraneniam podľahol

Na ceste prvej triedy v Trenčianskom okrese sa zrazili autá. Následky sú pre dvoch vodičov vážne.

Na bicykli prešla pol Európy. Doma jej ho pod nosom ukradli

Bicykel mala zamknutý a odstavený pod oknami kancelárie.

SÚŤAŽ: Hlasujte a vyberte hráča víkendu

Vyberte hráča, ktorý počas minulého víkendu najviac zaujal. Na víťaza čaká kartón plechovkového piva Urpiner.

Vybrali SME



Už ste čítali?