TISOVEC. Trojročnú sučku kríženca labradora Sunny jej terajší majitelia našli opustenú. Dnes patrí Sunny medzi rarity. Už niekoľko dní sa totiž stará o dve malé mačiatka, ako keby boli jej vlastné. Okrem toho, že ich zahŕňa láskou a pozornosťou, ešte ich aj kojí. Tento kuriózny prípad sa však nestal po prvýkrát.
Sunny ako šesťtýždňové šteniatko vyhodili jej prví majitelia na ulicu. „Syn ju našiel opustenú na odľahlej ceste. Ja som bola doma, keď mi zrazu prišla ememeska na mobil. Bolo na nej malé psíča s textom: Chceš ma? Nemám kde bývať. Keď k nám prišla, bola podvyživená a premrznutá až do špiku kosti. Trvalo niekoľko dní, kým sme ju dali do poriadku,“ hovorí 43-ročná Mária Šatarová.
Dom plný najdúchov
Na dvore stojí búda, v ktorej nespala ani jednu noc. „Keď bola Sunnynka malá, zvykla so mnou zaspávať pri krbe na veľkej huňatej kožke. Kým som bola pri nej, sladko spala, no ako náhle som sa postavila, že idem do postele, začala tak žalostne kňučať, že mi to srdce nedovolilo a zobrala som ju do postele. Od tej doby spáva so mnou a manželom v posteli,“ smeje sa hrdá majiteľka. Opustené zvieratá sú podľa nej vnímavejšie a citlivejšie. „Najdúchov, tak ich volá môj manžel, máme plný dom. Nikdy sme si totiž nekúpili žiadne zviera. Máme štyri mačky a Sunny, každá z nich k nám prišla z ulice,“ hovorí pani Mária.
Nekojí šteniatka, ale mačky. „Keď k nám prišla Sunny, mali sme mačku. Volala sa Cica. Vytvorilo sa medzi nimi veľmi silné puto. Jedli spolu, spávali, hrali sa i chránili navzájom. Jedného dňa sa však Cica z ničoho nič stratila. Jednoducho neprišla domov. Sunny ju stále čakala doma. Vtedy to bolo naozaj ťažké obdobie. Odmietala jesť a báli sme sa, čo bude ďalej,“ spomína Mária.
Z útulku v Brezne si doniesli domov malé mačiatko. „Nikdy nezabudnem na tú radosť v očiach, keď sme ju doniesli domov. Smútok hodila za hlavu a nového člena rodiny hneď vyoblizovala. Po niekoľkých dňoch sme si všimli, ako Sunny leží na gauči a maličké mačiatko cicá,“ smeje sa pani Šatarová. Sučka kríženca labradora sa o svoje adoptívne dieťa starala, až kým nebolo veľké. „Dnes Miňa váži päť kíl,“ hovorí Mária. Sunny je ľudskejšia než niektorí ľudia. „Pred niekoľkými dňami sme počuli od susedov veľké mňaučanie. Sunny nás upozornila na to, že sa ukrývajú pod drevom. Malé mača, keď počulo kňučať Sunny, vyšlo vonku a pritúlilo sa k nej. Bolo chudé, premrznuté a veľmi zúfalé, keďže hľadalo útočište u psa, napriek tomu, že mačka má prirodzený inštinkt, ktorý ju chráni pred psom a inými predátormi. Sunny ju zobrala pod svoje ochranné krídla. Po roku sa v nej opäť prebudil materinský inštinkt,“ hovorí mama troch detí. Záchranná akcia sa však neskončila. „Nevedeli sme, že zachránená mačka mala aj súrodenca. Ten sa však bál vyjsť. Tak sme s manželom dlho premýšľali. Nakoniec sme ho dostali von. Sunny si hneď privlastnila aj jeho,“ hovorí Tisovčanka.
Dôležitú úlohu zohráva psychika zvieraťa
Podľa veterinára Jaroslava Čermáka nie sú takéto prípady ojedinelé. „Stáva sa to dokonca dosť často. Ide o sučky prevažne v treťom či štvrtom roku života, ktoré ešte nemali vlastné potomstvo. Do svojho pelechu si donesú napríklad plyšové hračky, o ktoré sa starajú. V tomto prípade si sučka osvojila malé mačiatka. Pri tvorbe mlieka veľkú úlohu zohráva psychika zvieraťa. Telo sa len prispôsobí,“ hovorí veterinár z Lučenca. V okolí Tisovca sa ľudia často zbavujú svojich domácich miláčikov tak, že ich odvezú niekde na okraj mesta či do lesa, odkiaľ sa zviera nemá šancu vrátiť späť. „Nechápem, kde sa podela ľudskosť. Ja by som to v živote nedokázala urobiť. Zvieratá cítia rovnako ako ľudia. Vedia ukázať lásku, oddanosť. Vedia nielen prijímať, ale aj dávať. Ich páni sú v ich očiach všetko. Ľudia by sa mali nad sebou zamyslieť a vstúpiť si do svojho svedomia,“ dodá na záver pani Šatarová.
