ŠTEFANOV NAD ORAVOU. „Nemali sme za čo vypiť,“ smeje sa trojica členov Venda nad otázkou, ako a prečo vznikli. „Potom sa to akosi rozbehlo a už sme nemohli prestať. Dotiahli sme to až na štvrťstoročie.“
Prvú hru, Pavilón B, predviedli jedenásti herci v roku 1987 na Katarínu. Mala nevídaný úspech. Druhé predstavenie, o rok, už také úspešné nebolo. „Bol to prepadák,“ hovorí režisér Jozef Puchel. No mladých amatérskych hercov neúspech neodradil. S poriadnou dávkou odhodlania z nich na divadelných doskách vyrástli poloprofesionáli.
Divadelná dedina
V Štefanove má divadlo viac ako storočnú históriu. V každom dome žije minimálne jeden herec. Od nepamäti bolo zvykom hrávať aspoň jedno divadlo ročne. Starší divadelníci hrávali klasiku, premiéra bývala na sviatok sv. Štefana.
Partia mladých sa však rozhodla, že ak si majú takýmto spôsobom privyrobiť, klasiku veľkým oblúkom obídu. Hľadali hry, kde bude priestor aj na smiech a zábavu.
Začínali Radošincami. Premiéry mali prvé tri roky na Katarínu. „Nechceli sme vytlačiť starých divadelníkov,“ hovorí Eva Javorková. „Priniesli sme čosi nové, na čo ľudia neboli zvyknutí. A zapáčilo sa im to. Sami sme boli po prvom predstavení prekvapení úspechom.“
Postupne staré divadlo prestalo fungovať a tak Vendo presunulo premiéry na Štefana. Pozvaní z okolitých dedín pribúdalo. Po pár rokoch sa z mladých dievčat stali matky a ženy v domácnosti, práce pribudlo aj mužom, otcom rodín. „Už nebolo toľko času na skúšanie,“ hovorí Puchel. „Pri jednom predstavení sme však zostať museli. Ľudia s divadlom na Štefana vždy rátali.“
Herecké vlohy
Manželia Renáta a Jozef Puchlovci a Eva Javorková sú súčasťou tímu, ktorý Vendo zakladal. Verní mu zostali dodnes. Eva sa našla v hraní, Jozef v režírovaní, Renáta má na starosti prácu v zákulisí.
„Nie každý má herecké vlohy,“ hovorí režisér. „Ja som sa o to pokúsil tri razy. Zakaždým to bola katastrofa. Aj texty som pozabúdal. Renátu sme zase museli na javisko vysotiť, aby naň vôbec vyšla.“
Scéna z nedávno nacvičenej hry Všetko sa to p.......o. FOTO: ARCHÍV VENDO
Všetci traja sa zhodli, že človek musí mať herectvo v sebe zakorenené. „Nesmie sa báť vyjsť pred ľudí, urobiť si srandu, neraz aj sám zo seba.“
S prípravou na vianočné predstavenie začínajú herci už v lete. Vyberajú hry veselé, občas však siahnu aj po klasike. Nasledujú čítania textov, ich učenie a samotné skúšky, najskôr len tak nasucho, postupne aj s kulisami a v kostýmoch. Tých majú herci doma plné skrine. Najjednoduchšie je to s hrami zo súčasnosti. Vtedy oblečenie zháňať netreba. Historické či dobové kostýmy si požičiavajú z Martina, z Tvrdošína, netradičné si musia dať ušiť na mieru. „Občas nám niečo pošle sestra z Nemecka, keď robí ona alebo jej susedky poriadok v skriniach,“ hovorí Renáta.
Skvelá improvizácia
Na nácvikoch nikdy nebola núdza o zábavu a nespočetné množstvo zážitkov. „Pamätám si, ako nás režisér pri prvej hre zamykal, lebo sme ho nechceli počúvať,“ smeje sa Eva. „Chlapci utekali, musel ich nejako udržať na skúške.“
Trojica sa dodnes zabáva aj na obhorenej režisérovej bunde. „Kúrili sme si v malej piecke,“ hovorí Jozef. „Každý priniesol z domu zopár polienok, aby sme nepomrzli. Raz som tak stál pri vyhriatej peci a zrazu začalo niečo smrdieť. Hovorím, že ktosi horí. Až potom som zistil, že som to ja.“
Ani trapasom priamo pred divákmi sa herci nevyhli. Raz si jeden rozbil hlavu, inokedy zase kulisári zabudli namontovať dvere tak, aby sa dali otvoriť. Aj zabudnutých textov bolo neúrekom. „Vždy to však vyzeralo, že to tak má byť,“ hovorí Eva.
Veľká zodpovednosť
Začiatky divadelníctva boli ľahké. Mladých hercov nič netrápilo, nič neriešili. „Nevedeli sme, do čoho ideme, bolo nám to jedno, hrali sme pre zábavu,“ hovorí režisér. „Teraz však máme oveľa väčšiu zodpovednosť. Voči divadlu, dedine, ľuďom.“
Eva s Renátou sa zhodli, že nebyť prísneho režiséra, dnes by Vendo nebolo tam, kde je. „Keby jeho nebolo, divadlo by už dávno neexistovalo.“
Kedysi bolo treba hercov nahovárať, aby išli hrať, dnes sa ponúkajú sami. Mnohí neváhajú na skúšky precestovať každý týždeň stovky kilometrov. A aj vďaka tomu sa divadlo teší čoraz väčšiemu záujmu. Najbližšie sa Vendo predstaví tradične na sviatok sv. Štefana s hrou Statky - zmätky od J. G. Tajovského.
