Na slovíčko s Jozefom Líškom ml., šéfom TJ Baník Ružiná, nováčikom v druhej najvyššej slovenskej futbalovej súťaži.
Ako hodnotíte jesennú časť premiérovej sezóny TJ Baník Ružiná v II. lige?
- Prvú polovicu aktuálnej sezóny hodnotím rozpačito. Problém vidím v tom, že na funkcionárskych postoch v našom klube je málo ľudí so skúsenosťami z vyšších súťaží. Beriem to ako polročnú futbalovú školu života. Keby bolo možné vrátiť čas, určite by som veľa vecí robil úplne inak. Do 8. kola u nás pôsobil ambiciózny tréner Jožko Kostelník. Hráči ho rešpektovali, jeho tréningový proces bol kvalitný, futbalová filozofia na vysokej úrovni. Napriek tomu si myslím, že v slovenskom futbale je toto všetko málo. Hneď od začiatku súťaže sme mali na mužstvo ušiť taktiku zodpovedajúcu jeho skladbe, prihliadnuc na okolnosti, za akých sme do II. ligy vstúpili. Hovorím to aj preto, lebo niektorí naši hráči majú typickú slovenskú povahu - raz sa im chce, inokedy nie a tvrdá technicko-taktická disciplína je im v určitých momentoch cudzia. Systém Jožka Kostelníka bol prepracovaný na celé mužstvo a stačilo, aby z toho systému vypadol jeden hráč a už sa to herne naštrbilo.
Po 8. kole sa po odchode trénera Kostelníka chopil kormidla Vladimír Rusnák st. ...
- Po príchode trénera Vlada Rusnáka sme začali veľmi slušne. Zamerali sme sa najmä na defenzívnu činnosť, no a v posledných desiatich kolách sme už dosiahli tretí najmenší počet vsietených gólov spomedzi druholigových tímov. Náš herný systém však narušili doslova vymyté hlavy dvoch našich rýchlostných hráčov. V priebehu jesene sme už nechceli dopĺňať mužstvo, chceli sme ju dohrať s hráčmi, ktorých sme mali. Počas posledných piatich - šiestich kôl sa chlapci zomkli a podali veľmi solídne výkony. Myslím si, že jeseň sme dohrali so cťou a je naozaj na počudovanie, že až osem zápasov sme prehrali o gól a niektoré duely sa niesli vyslovene v duchu: nedáš-dostaneš. Tak tomu bolo v domácich stretnutiach s Bardejovom, L. Mikulášom či Michalovcami. Vonku sme odohrali vynikajúce zápasy v Dunajskej Strede, Šamoríne, D. Kubíne a Michalovciach. Byť diplomaticky kdesi inde, tak zimujeme v pokojných vodách v strede tabuľky. Až na dva vybuchnuté polčasy v Dubnici a Šali sa ako nováčik naozaj nemáme za čo hanbiť. S každým súperom sme dokázali hrať vyrovnanú partiu. Čas ukáže, čo sme pre našu obec urobili, pretože ja si vysoko cením každý bod získaný v II. lige. Preto, aj keď sme nechcení, na čo ja osobne mám dôkazy z posledného jesenného majstráku s Dunajskou Stredou, tak máme šancu bojovať o záchranu, hoci po 12. kole nám ju nikto nedával a brali nás ako istého zostupujúceho.
Povedie tréner Rusnák Ružinú v odvetnej časti aktuálnej sezóny?
- Touto cestou by som sa veľmi pekne chcel poďakovať svojmu dobrému priateľovi, trénerovi Vladovi Rusnákovi, ktorý to tiež veľakrát nemal pred futbalovou verejnosťou ľahké. Neraz sa objavili komentáre typu, že trénerom som vlastne ja. To vôbec nie je pravda. Vlada si v tomto smere vážim, pretože sa zachoval ako profesionál a aj napriek tomu, že niekedy mal toho všetkého už plné zuby, keďže aj drzosť niektorých hráčov nemala hranice a ich výkonnostné výkyvy boli trestuhodné, tak pre ružinský futbal odvádzal maximum práce. Podotýkam, že hráčov sme za to, že na úkor futbalu chodili do zamestnania, nikdy nesankcionovali. Druhá liga je však už pesnička o inom a jednoducho mužstvo musí trénovať. V tomto smere sa dá urobiť jedna, maximálne dve výnimky. No a aj tie výnimky musia podávať lepšie výkony ako tí hráči, ktorí trénujú. Na margo pôsobenia Vlada Rusnáka v Ružinej môžem povedať toľko, že je to môj rodinný priateľ a v Ružinej je kvôli mne a nie pre svoje futbalové ambície. Ja som ho poprosil, aby mi pomohol, keďže Jožko Kostelník od nás odišiel zo dňa na deň. Nechcel som už vymýšľať, špekulovať a opäť niekoho spoznávať. Stavil som na istotu a priateľstvo. Je len na ňom, ako sa rozhodne ďalej. Viem, že má ambície trénovať bližšie k svojmu domovu, čo je pochopiteľné. Veľmi by mi chýbal, keby odišiel. Ako priatelia sa však navštevovať budeme stále.
Počas súťaže zaznievali vo futbalovej verejnosti hlasy o presunutí II. ligy z Ružinej do Galanty.
- Tesne pred vstupom do súťaže som bol takmer definitívne rozhodnutý, že s futbalom skončím. Dopomohli k tomu najmä zákulisné ťahy, keď Ružiná mala hrať baráž o 2. priečku, potom ďalšiu baráž o postup. Naozaj sa mi nechcelo viesť boj s veternými mlynmi, pretože sme necítili podporu ani z vlastného kraja. Po všetkých tých peripetiách sme napokon III. ligu Východ dohrali desiati plus dvaja zranení hráči. Hanbu sme si však neurobili. Po našej barážovej prehre so Šamorínom v Zlatých Moravciach nám dodatočne, štyri dni pred začiatkom súťaže, ponúkli možnosť hrať II. ligu. Vedel som, že je to pre nás veľká výzva a zodpovednosť zároveň, aj keď sme sa na túto možnosť pripravovali. Nebyť môjho priateľa Petra Pašku z Galanty, tak si dovolím tvrdiť, že ja by som už futbal nerobil. No a vtedy sa v médiách objavilo jedno nešťastné vyjadrenie, ktoré bolo otočené v neprospech Ružinej. Začalo sa nahlas hovoriť o možnom zimnom sťahovaní ružinského futbalu do Galanty. Niekoľkokrát som už deklaroval, že počas môjho pôsobenia v TJ Baník futbal z Ružinej neodíde. Na tom trvám aj dnes. Objavujú sa však rôzne vyhlásenia typu, že je to z mojej strany len obyčajný obchod, na ktorom chcem zbohatnúť. Takým, čo to hovoria, odkazujem, že každému doprajem, aby na futbale zarobil tak ako ja. Bude naozaj veľmi bohatý.
Je jedna myšlienka, ktorá vo mne drieme už dlhší čas. Počas zimnej prestávky sa pokúsime osloviť obce zo združenia Javor s možnosťou transformácie nášho druholigového klubu na FK Javor. Prioritou bude udržať túto súťaž pre náš región a je jedno, či sa bude hrať v Ružinej, Divíne alebo v Lovinobani. Jednoducho chceme, aby bola bližšia srdciam fanúšikov. Naozaj nie je jednoduché futbalovo sa dostať tam, kde sme my. Veľmi jednoduché je však padnúť. Je tu aj ďalšia možnosť, o realizácii ktorej sa rozhodne 14. decembra, kedy prebehnú konkrétne rokovania s našim potenciálnym partnerom. Záleží od toho, či sa rozhodne podielom vstúpiť do novovytvorenej akciovej spoločnosti týkajúcej sa ružinského futbalu. Samozrejme, že akcie by boli ponúknuté aj ďalším záujemcom a tiež fanúšikom. Ja ako osoba už futbal po sezóne určite robiť nebudem, pokiaľ v Ružinej nebude skupina ľudí alebo podnikateľov a akcionárov, ktorá bude chcieť futbal robiť. Jozef Líška ml., ako súkromná osoba, určite urobí maximum pre to, aby sa v našom regióne II. liga zachovala. Vždy budem mať úprimný vzťah k tomuto mužstvu. No a podotýkam, že dohoda je taká, že aj keď by do klubu vstúpil nový akcionár, tak bude pôsobiť v Ružinej. A od dnešného dňa sa už nechcem baviť o žiadnej Galante. Tá je pasé.
Plánujete počas zimnej prestávky vykonať zmeny v kádri?
- Hráčsky káder by sme chceli mať skonsolidovaný do 10. decembra. Niektorí hráči sú u nás na hosťovaní, niektorí majú krátkodobé resp. dlhodobé zdravotné problémy. Máme však v hľadáčiku zaujímavé posily, pretože jar bude veľmi náročná. Každý zo 14 odvetných zápasov bude pre nás bojom o prežitie. Určite potrebujeme mužstvo posilniť o univerzálneho krajného obrancu, stopéra, dvoch krajných záložníkov, stredného záložníka a hrotového útočníka. Našim najopornejším pilierom by však mala byť zomknutá hráčska kabína s úprimnými vzťahmi, bez intríg. V Ružinej budú hrať len tí hráči, ktorí veria tomu, čo sa im povie, keď nie všetko sa dá okamžite do hodiny či minúty splniť. Určite však pôjdeme len v reálnych hraniciach. Klub, ktorý nikde nedlhuje ani cent, je v dnešnej dobe priam zázrak. No a na malú dedinu, akou je Ružiná, je o to väčší, keďže obec okrem financovania energií vyčlenila na futbal na rok 6-tisíc eur. Tie sa minuli na mládež. Podotýkam, že náš futbalový štadión je areálom obce Ružiná. Okrem pár jednotlivcov, ktorí dokážu povedať slovko ďakujem, sa nám skôr dostáva vyjadrení, že na úkor futbalového ihriska nemáme v dedine zrekonštruované cesty. Problém je však kdesi inde, nie vo futbalovom klube. Nebudem to však do detailov rozvádzať.
Aký je váš odkaz futbalovej verejnosti pred odvetnou časťou sezóny 2012/2013?
- Som veľmi hrdý na to, že Ružiná, ktorá je najmenšou dedinou na svete účinkujúcou v celoštátnej súťaži, čo nemám zo svojej hlavy, ale zverejnil to denník Šport, bola na jeseň pre svojich súperov vyrovnaným partnerom a odohrala ju so cťou. Je hanba, keď určití ľudia nadávajú na dedinčanov, a pritom sú sami len privandrovalcami do miest. Dovolím si tvrdiť, že sme jediný klub v tejto súťaži, ktorý nemá za sebou žiadnu firmu či fabriku. S nami je to ako v známej pesničke Michala Davida: Pár přátel stačí mít... Touto cestou ďakujem všetkým, ktorí nám pomohli pri malom futbalovom zázraku. Ako som už spomenul, pre nás je nesmierne cenný každý bod získaný v II. lige, ktorý sme dokázali uchmatnúť mestským klubom so silným ekonomickým zázemím. Aj tak si myslím, že Slovensko je len jedna veľká dedina s veľmi nestabilnou ekonomikou. Hráme sa na veľkých a pritom žijeme v jednej veľkej dedine. Slovensko je toho príkladom. Medzi ľuďmi vládne nenávisť a ješitnosť, mocenské boje o majetky a dovolím si tvrdiť, že aj futbal je vo veľkej miere odrazom dnešnej spoločnosti. Sú však aj krásne veci, ako napríklad malá dedina s veľkým futbalom. A ja milujem pekné veci, svoju dedinu a futbal v nej. Čím viac mi ľudia neprajú, tým viac ma ženú vpred. Takže ešte raz ďakujem všetkým, čo nám fandia a pomáhajú. Osobite by som sa chcel poďakovať nášmu mladému realizačnému tímu v zložení: Tomáš Boháčik, Ján Mucha, Gabika Líšková a Matej Líška. Podotýkam, že futbal v našej obci robím hlavne kvôli môjmu synovi Matejovi. Slová vďaky si zaslúži aj celé vedenie nášho klubu: Ján Iždinský, Ján Pivka, Ondrej Kliment a Peter Pračko.
