NIŽNÁ/PARDUBICE. Je to najvýznamnejšia a najprestížnejšia súťaž v týchto kategóriách v Čechách a na Slovensku. Tanečná skupina Harlekýn, ktorá už päť rokov reprezentuje Nižnú a Oravu, si samozrejme tento vrchol roka nemôže nechať ujsť.
Len tak-tak
Poctivo sme sa pripravovali celý rok, aby sme v Pardubiciach mohli predstaviť všetkých našich tanečníkov. Prvé nepríjemné prekvapenie prišlo týždeň pred súťažou - organizátor prihláseným súborom oznámil, že pre nedostatok financií všetky poplatky zvyšuje.
Veľmi nás to zaskočilo, lebo pre našu päťdesiatčlennú výpravu to znamenalo, že musíme zohnať ďalších 400 eur. Ale vedúce súboru – Tatiana Petrovičová a Stanislava Opátová to nevzdali a začali zháňať ďalších sponzorov. Niečo zohnali, na niečo dostali prísľub a tak sme účasť mohli potvrdiť.
Smola a smola
Do Pardubíc sme vyštartovali vo štvrtok napoludnie. V rámci hesla, že keď sa na niečo celý rok pripravujeme a všetko je presne naplánované, určite nič klapať nebude. Kostýmy sa došívali posledný týždeň - konečné úpravy a vyzdobenie sme robili v Pardubiciach deň pred súťažou.
Veľmi ďakujeme maminám, ktoré so šitím kostýmov pomáhali, a tak sme mohli všetky súťažné choreografie predstaviť v nových kostýmoch. V piatok naša smola pokračovala. Pre nehodu na diaľnici do Prahy sme nestíhali časy na objednané prehliadky, všetko sme absolvovali v pokluse.
Večer nefungovali správne počítače pri registrácii, vytlačili nám nesprávne doklady a lístky na stravu. A zlatým klincom boli poprehadzované priestorové skúšky.
Pardubická Ryengle je známa tým, že vždy všetko funguje ako hodinky, aj preto tam každý rok chodíme, takýto chaos nás veľmi prekvapil.
Tancovali s istotou
Samotná súťaž začala v sobotu. Najskôr sa predstavili naši najmenší s choreografiou Je to v klobúku (autorky S. a L. Opátové). Zatiaľ nemali veľké skúsenosti so súťažením. Trochu sme sa obávali ich vystúpenia, lebo velikánska sála a tisíc divákov v Pardubiciach podlomili nohy nejednému skúsenejšiemu tanečníkovi. Deti zatancovali s nadšením a istotou a vybojovali si prvé, a rovno najcennejšie umiestnenie - prvé miesto v kategórii do desať rokov.
Po nich súťažili starší tanečníci. Ohúrili porotu nielen tanečným, ale aj hereckým umením a zaslúžene získali ďalšie dve prvé miesta – Show deti do 15 rokov s choreografiou Veľké upratovanie (M. Petrovičová) a v kategórii Hlavní show s choreografiou V salóne (M. Petrovičová).
Večer sme boli poriadne unavení, ale strašne šťastní a nikomu sa nechcelo spať a tak sme si country bál pre účastníkov vychutnali až do poslednej minúty.
V nedeľu súťaž pokračovala kategóriami Line dance a Clogging. Naši najstarší tanečníci súťažili v stepe. Aj keď sme s našou choreografiou Black touch (M. Petrovičová) nezískali umiestnenie, prvýkrát sa nám v silnej konkurencii oveľa starších tanečníkov podarilo v cloggingu postúpiť do finále a získať konečné šieste miesto.
Na záverečnom nástupe v nedeľu asi nebol šťastnejší a spokojnejší súbor. Ešte sme si urobili spoločné foto pred kultúrnym domom a vybrali sa na cestu domov.
Straty a nálezy
Keďže sme boli nesmierne unavení, tak v autobuse po pár kilometroch všetci spali. Len vedúce súboru spolu hodnotili posledných dvanásť mesiacov.
V hlave sa nám premietali straty a nálezy minulého roka.
Čo nám vyšlo? Absolútna nepodpora od tých, ktorí by tieto deti mali podporovať najviac, napríklad poslanci. Nečakaná podpora od úplne neznámych ľudí. Obdiv k deťom, ktoré miesto toho, aby sedeli za počítačom, alebo sa flákali po uliciach, tvrdo trénujú niekoľkokrát do týždňa, a ešte z toho majú radosť.
Premena tanečníkov, ktorí pred niekoľkými rokmi ani nedýchali od trémy pred vystúpením, a teraz podávajú na parkete profesionálne herecké výkony.
Nie nejaký pohár alebo diplom za prvé miesto, ale pohľad na týchto sebavedomých mladých ľudí, ktorí prekonávajú samých seba, svoj strach, svoju lenivosť, rozvíjajú svoj choreografický a tanečný talent, či prinášajú radosť vystúpeniami, to je to, na čo sme ako vedúce právom hrdé, a čo nás núti pokračovať, aj keď toho máme niekedy plné zuby.
