Futbalisti, ktorí kedysi úspešne reprezentovali LAFC, tvrdia, že klub sa k nim zachoval macošsky.
LUČENEC. Bývalí futbalisti LAFC sa cítia ako v začarovanom kruhu sľubov, ktorých naplnenie je v nedohľadne. Štvorlístok hráčov v zložení Tomáš Boháčik, Andrej Kamendy, Roman Balaško a Mário Michalík, ktorí sú aktuálne hráčmi TJ Baník Ružiná, sa rozhodol prehovoriť. „Mňa osobne mrzí, že celá záležitosť ohľadom našich pohľadávok voči LAFC dospela až do takéhoto štádia, kedy sme rozhodnutí obrátiť sa na súd. Tiež ma neteší, že futbal v Lučenci dospel tam, kde je. Fanúšikovia si to nezaslúžia,“ povedal na úvod Tomáš Boháčik, aktuálne hrajúci manažér TJ Baník Ružiná, bývalý kapitán áčka LAFC, ktorý si v Lučenci odkrútil tri a pol sezóny. Tvrdí, že najväčšia kríza v LAFC zavládla po posledných komunálnych voľbách, keď sa zmenilo vedenie klubu.
„Netajím sa tým, že keď sa vo vedení LAFC ocitli páni Majoroš a Báťka, ktorí začiatkom tohto roka z klubu odišli, tak sa podľa mňa pomery v LAFC výrazne zhoršili z finančného hľadiska, aj čo sa týka medziľudských vzťahov. Napokon som sa rozhodol odísť do Ružinej. Veľakrát bol mne aj ďalším hráčom vytýkaný práve odchod do TJ Baník. Podotýkam však, že mňa, Kamendyho a Balaška kúpil pre potreby LAFC Jozef Líška ml. Keď Kamendy odišiel do Interu a Balaško do Ružomberka, tak LAFC za nich zinkasoval sedemmiestnu sumu. Keď sa vrátili späť do LAFC, opäť za nich zaplatil Jozef Líška ml. Prejdem však k súčasnému stavu, kedy nám LAFC dlhuje základné platy plus prémie. V prípade hráčov, ktorí odišli do Ružinej, ide o sumu cca 7-tisíc eur,“ ozrejmil T. Boháčik. Zároveň podotkol, že tento rok už niekoľkokrát žiadal vedenie LAFC, aby túto situáciu riešilo, no konkrétna odpoveď neprišla.
„Na súčasné vedenie LAFC som sa obrátil písomne, no odpoveď som nedostal. Telefonicky mi bolo prisľúbené, že vec sa bude riešiť. V lete sme sa obrátili na advokátku, ktorá nás zastupuje. Tá vyzvala LAFC na riešenie situácie, no zatiaľ zbytočne,“ tvrdí T. Boháčik a podotýka, že hráči sú prístupní dohode. Sú ochotní zrieknuť sa prémií, doplatenie základných platov akceptujú aj v splátkach. „Chceli sme, aby nám vedenie LAFC podpísalo uznanie dlhu, navrhlo splátkový kalendár. Žiaľ, ani k tomuto kroku sme sa nedopracovali.“
T. Boháčik: Klub so 100-ročnou tradíciou ide dolu vodou
Tomáš Boháčik je už vyše sezóny oporným pilierom TJ Baník Ružiná, ktorý je aktuálne účastníkom druhej najvyššej slovenskej futbalovej súťaže. Naopak, LAFC zostúpil do III. ligy Východ. V klube, kde zastáva funkciu hrajúceho manažéra, má pod palcom všetky papierovačky a je styčným bodom nielen hráčskej kabíny s funkcionármi klubu, ale tiež komunikuje na úrovni TJ Baník Ružiná – Únia ligových klubov. Veľmi dobre vie, ako by mal klub fungovať aj z legislatívneho hľadiska.
„Náš klub, napriek tomu, že je vo vyššej súťaži ako LAFC, má do dnešného dňa všetko vyrovnané. Od obce dostávame možnože desatinu toho, čo LAFC od mesta Lučenec. Všetky príjmy a výdavky mám však podložené a kedykoľvek by ma niekto požiadal niečo vydokladovať, či je to už majiteľ klubu, starosta obce alebo sponzor, tak nie je žiadny problém. Možnože aj v LAFC by mal byť tok financií viac sprehľadnený, aby sa nestalo, že sa niekto vyhovára, že mešká dotácia mesta, iný zase povie, že ju mesto poskytlo včas. V LAFC som také veci zažil. No a všetko si to odskákali hráči,“ hovorí T. Boháčik, ktorý aj napriek tejto nelichotivej situácii má k lučeneckému futbalu pozitívny vzťah. „V LAFC som zažil aj pekné chvíle. V klube pracovali ľudia zapálení pre futbal a najmä mu rozumeli. Boli krízy, no tie sa vždy poriešili. V klube boli kvalitní hráči, hralo sa o špicu tabuľky, fanúšikovia nás prichádzali povzbudiť. To všetko je preč a klub so 100-ročnou tradíciou ide dolu vodou, čo je veľká škoda. Určite by bolo dobré zamyslieť sa, či v Lučenci opäť nemôžeme mať veľký klub s veľkým futbalom v Novohrade. Ľudia z futbalovej brandže sa ma zvyknú pýtať, prečo sa Ružiná nespojí s Lučencom a nevytvorí sa jeden silný klub. Nepochybne je to veľmi zaujímavá myšlienka.“
A. Kamendy: Hráči netušili, na čom sú
Andrej Kamendy tiež v LAFC niekoľko kopačiek zodral. Bol stabilným hráčom základnej zostavy, tešil sa, keď Lučenec poriadne mútil vody prvoligového futbalu. Dnes je zatrpknutý a čaká, kedy za svoju prácu dostane zaplatené.
„Minulý rok sa situácia v LAFC vyhrotila. Hráči nedostávali platy načas, niektorí ich nedostali vôbec. Som jedným z tých, ktorým tento klub dlží peniaze a netuším, či ich vôbec niekedy uvidím. Odišiel som do Ružinej, keďže ku koncu môjho pôsobenia v Lučenci som žil v neistote. Mal som pocit, akoby tam bolo bezvládie, keďže vedenie s hráčmi komunikovalo minimálne, no a čo sa týkalo peňazí, tak to už nebola žiadna reč. Áno, mládež fungovala, no „áčko“ sa zmietalo v totálnej kríze. Hráči odchádzali a tí, čo zostali, netušili, na čom sú. Opakovalo sa to viackrát a kompetentní by sa mali zamyslieť, prečo to deje.“ vyjadril sa A. Kamendy a dodal, že má pocit, že sa v Lučenci kope hrob poslednému masovému športu. „Bol tu vynikajúci basketbal, hokej. Rád som sa šiel na tieto zápasy pozrieť. Zostal futbal, no ten sa neuberá správnou cestou. Je to naozaj smutné.“
M. Michalík: Sľuby zostávali v rovine sľubov
Gólman Mário Michalík, alias šaman, je novohradskej futbalovej verejnosti veľmi dobre známy. V LAFC si odkrútil až 14 rokov. Ešte donedávna si nevedel predstaviť, že raz oblečie dres TJ Baník Ružiná. Stalo sa. Dnes tvrdí, že to bol krok, ktorý ho možnože posunul vpred a znamená pre neho novú motiváciu.
„V LAFC som toho naozaj veľa preskákal. Zažil som veľa trénerov aj funkcionárov. Boli pekné chvíle, no aj problémy. Tie sa však vždy poriešili a šli sme ďalej. V čase, keď v lučeneckom futbale pôsobili napríklad páni Krišta, Líška ml., to všetko šlo. Bol kvalitný káder, boli peniaze, keď chýbali, tak sa zohnali, no a čo je dôležité, Lučenec mal I. ligu. Po posledných komunálnych voľbách sa prezidentom klubu stal Július Šimon, ktorý má vo futbale meno, čo bol aspoň pre mňa pozitívny impulz. V LAFC sa však dlho neohrial. No a prišli páni Majoroš a Báťka, pre mňa ľudia, ktorí sa futbalu nerozumejú a tak to aj dopadlo. Sľuby začali zostávať v rovine sľubov, komunikácia viazla, dohody neplatili, dokonca ani tie na papieri. Po ich odchode sa opäť vedenie klubu zmenilo. Bol som rád, keď sa funkcionárskeho postu ujal Peter Koreň, znalý futbalovej problematiky, ktorý chcel vyčistiť stôl a začať robiť všetko tak, ako sa má. Mám však taký pocit, že práve tí, ktorých do klubu dotiahol, mu podrazili nohy. Čo sa týka súčasného vedenia, tak naň mám tiež ťažké srdce. Sľuby, sľuby, stále len sľuby. Pred mojím odchodom v polovici jesennej časti aktuálnej sezóny bola už situácia v LAFC neúnosná. Dusno v hráčskej kabíne, faloš, intrigy, komunikácia medzi hráčmi, vedením a správnou radou viazla. Neraz mi bolo povedané, že som rebel. Ja som si však vždy rád všetko vydiskutoval z očí do očí, povedal otvorene svoj názor. No a to, že si niekto pýta plat, ktorý mu prináleží a má naň nárok, tak to naozaj za rebéliu nepovažujem. Je smutné, že LAFC padol tam, kde je. Tu už nepomôže nič, len spraviť hrubú čiaru, do vedenia dosadiť ľudí, čo sa futbalu rozumejú, vedia robiť diplomaciu, dotiahnuť sponzorov a najmä tých, čo nekonajú len v rovine sľubov, ale hovoria za nich konkrétne činy. Okrem toho by sa mal sprehľadniť tok financií, možnože pretransformovať klub na akciovku a najmä sponzori sa zmluvne podchytiť. Nemôže sa stať, že niekto tvrdí, že do futbalu dáva veľké peniaze a futbal živorí. Tak sa pýtam, kde tie peniaze vlastne sú? No neodpustím si poznámku, že funkcionárske posty sa nerozdávajú za to, že niekto pre niekoho niečo spraví. Sú to dôležité posty, ktoré majú zastávať ľudia znalí problematiky, takí, čo vedia veci posunúť vpred a nie udupať a doslova zdehonestovať“ hovorí bývalý gólman LAFC.
M. Michalík je aktuálne brankárom TJ Baník Ružiná. Tvrdí, že v malej novohradskej obci našiel to, čo v LAFC už dávno chýba.
„So šéfom TJ Baník Ružiná Jozefom Líškom ml. sme sa v minulosti nie vždy názorovo zhodli. Vedeli sme si však veci vydiskutovať na rovinu. Dnes pôsobím v tomto klube a môžem povedať, že to, čo sa tu povie, aj platí. To, čo dokázali v tejto malej obci, je naozaj obdivuhodné. Postúpili do II. ligy, v krátkom čase vybudovali útulný štadión s jednou z najlepších hracích plôch v súťaži. Teraz môžem spokojne povedať, že všetko to zlé, čo ma nedávno stretlo v LAFC, možno bolo na niečo dobré a posunulo ma vpred,“ zakončil M. Michalík. Zároveň nám poskytol niekoľko zaujímavých čísiel, čo sa týka podlžností LAFC voči bývalým hráčom, o ktorých má on vedomosť, keďže s bývalými hráčmi je v kontakte. V prípade jeho a hráčov Beňa, Daška, Fiebera, Koliadu, Kulíka, Mižíka, Národu, Nilaša, Opielu, Pyrku, Ravasa, Szaba, Szöcsa, Paldana je to podľa M. Michalíka vyše 32-tisíc eur. Tiež tvrdí, že v decembri 2011 peniaze neuvideli ani Vajda, Petráň, Hanták, Hloušek, Szegedi, Gálik a Riečičiar.
„Určite sa spojíme aj s ďalšími hráčmi a sme rozhodnutí celú vec pohnať až na súd. Nechceme nič, čo nám nepatrí, pýtame si len plat za prácu, ktorú sme odviedli,“ dodal na záver Tomáš Boháčik.
Priestor na vyjadrenie sa ohľadom záväzkov LAFC voči svojim bývalým hráčom sme ponúkli aj prezidentovi klubu Vladimírovi Jezerskému. Potvrdil, že vec je v štádiu riešenia a zatiaľ sa k nej vedenie klubu nebude prostredníctvom médií vyjadrovať.
