KOKAVA NAD RIMAVICOU. V sobotu 12. januára bude mať v kine v Lučenci premiéru dokumentárny film Cigáni idú do volieb. Hlavným protagonistom filmu je Vladimír Sendrei. Známy občiansky aktivista a spevák i manažér cigánskej kapely Sendreiovci - Kokavakere Lavutára už roky zviditeľňuje svoju rodnú obec Kokavu nad Rimavicou na Slovensku a v zahraničí. Známa rómska osobnosť spolu s manželkou Jankou podali v autentickom filme režiséra Jara Vojteka skvelý výkon. Film bol ocenený na medzinárodnom festivale dokumentu v Jihlave Zvláštnou cenou.
Zapáčili sa aj známemu skladateľovi
„S Jarom Vojtekom sa poznám už dobrých osem rokov. Keď ma oslovil s nápadom sfilmovať moju predvolebnú kampaň, súhlasil som. Dôveroval som mu. Vyšlo to, hoci ja som v politike neuspel. Škoda, že moje ambície stať sa poslancom vyššieho územného celku nevyšli. Jaro totiž chcel sfilmovať aj moje pôsobenie vo funkcii krajského poslanca a to by bol možno ešte väčší cirkus ako moja kampaň. On mi totiž veril, že sa do vyššej politiky dostanem, pretože som mal dobre pripravenú kampaň,“ s úsmevom na tvári hovorí Vlado.
Režisér i herec si pri natáčaní filmu uvedomili fakt, ako ťažko sa Rómovia zoskupujú a ako ťažko si medzi sebou hľadajú svojho Winnetoua.
„Cigáni, alebo ak chcete Rómovia, prestali veriť tomu, že im raz bude lepšie. Rezignovali. Robíme jednu chybu, že nie sme jednotní. Mnohí z nás prežívajú hlbokú krízu vlastnej identity. No podľa mňa tento film povedal o nás oveľa viac ako doterajšie mediálne debaty o „neriešiteľnej“ rómskej otázke,“ hovorí Kokavčan.
Na našu otázku, či bude v nasledujúcich voľbách opäť kandidovať, odpovedal: „Myslím si, že nemám šancu. Možno to neviete, ale my, Sendreiovci, sme nahrali hudbu k Sherlockovi Holmesovi. Vybral si nás nemecký skladateľ Hans Zimmer z New Yorku ako sprievodnú skupinu na soundtrack k filmu Guya Ritchieho „Sherlock Holmes: Hra tieňov“. Mal som trochu obavy. Traja z nás študovali hudbu, jeden klarinet v Budapešti, ale sú medzi nami aj laici, ktorí sa neučili hrať z nôt. Vravel som si, ako dobre, že to Hans nevie. U nás v Kokave to nikto neocenil. Pracujem v centre voľného času a polovicu platu odovzdávam v prospech rómskych detí, no ako sa zvykne hovoriť: Doma nikto nie je prorokom. No možno zmením názor a opäť sa rozhodnem ísť do politiky.“
Život prináša smiech i slzy
Možno sa niektorým divákom budú zdať situácie vo filme absurdné alebo vymyslené. „No nie sú, všetky sú pravdivé. Nadšenie, sklamanie, skepsa i zrada. Je to presne všetko to, čo prináša život nielen Cigánom, ale aj gadžom. Je to komédia aj dráma zároveň. Ale je to úprimné. Ja si myslím, že v tejto konzumnej spoločnosti môže pomôcť len úprimnosť. Moja žena mi v jednej scéne napríklad vyčíta, že som jej už sedem rokov neopravil v kuchyni sifón. Priznám sa, že som ho neopravil. Má pravdu, len v rokoch sa pomýlila. Zažil som aj zradu, keď sa v deň volieb vykašľal na mňa môj kamarát a namiesto toho, aby mi nahováral voličov, sa v krčme opil,“ približuje obsah filmu hlavný hrdina, ktorý je v Kokave medzi rómskou komunitou aj akýmsi vajdom.
„Už roky sa snažím byť pre Rómov oporou. Dal som prácu už desiatkam z nich, získal peniaze na rôzne projekty. Prízvukujem im, aké dôležité je pre nich vzdelanie. Hovorím im, aby začali rozmýšľať nielen o tom, čo bude zajtra, ale aj o rok či desať. Niektorí si to už uvedomili, iní nie. V našej obci žije takmer päťsto Rómov. Väčšina z nich už žije na vyššej úrovni. Na našom turné Sendreiovcov po osadách východného Slovenska som navštívil mnohé rómske osady. Tam je ozajstná, nefalšovaná bieda. Takýmto ľuďom treba podať pomocnú ruku. Bez pomoci sa neposunú ďalej. My im ju už podávame tým, že ideme medzi nich a ukazujeme im, že aj Rómovia majú šancu na lepší život. Podchytiť treba najmä deti. Ak to nespravíme, budú žiť tak ako ich rodičia, pretože nič iné nepoznajú. Tento región je veľmi chudobný, problém nájsť si tu zamestnanie majú aj vysokoškoláci a nie ľudia so základným vzdelaním,“ hovorí Vlado.
Pre Vlada je oporou rodina
Jeho rodina je príkladom toho, že vzdelanie je vstupnou bránou do lepšieho sveta. „Mám tri deti. Najstarší sa volá Vladimír a študuje sociálnu prácu, dcéra Janka študuje herectvo a dramaturgiu a najmladší syn Mário práve zmaturoval na technickej škole. Ba dokonca aj moja manželka Janka si robí maturitu,“ hovorí Vlado.
Tvrdí, že v ich prípade mediálna popularita u mnohých ľudí zlomila a stále láme predsudky. „Keď ideme napríklad na nákup, obkolesí nás skupinka ľudí, ktorí sa chcú s nami vyfotografovať. Pre nás je to veľmi príjemný pocit. Veľmi si to vážime a ďakujeme všetkým dobrým ľuďom, ktorí nerobia rozdiely medzi ľuďmi podľa farby pleti,“ hovorí Vladimír, ktorý si myslí, že Kokava môže ísť v tomto smere príkladom. „U nás sa už ľady prelomili. Žijeme vedľa seba v príkladnom spolunažívaní,“ dodá.
Jeho manželka je na neho pyšná. „Tlieskajú mu obyčajní ľudia aj politici. Neverila som, že ten dokument bude mať taký úspech, hoci môj manžel už od roku 1997 pracuje v treťom sektore, založil občianske združenie Lačho drom a zviditeľnil sa mnohými aktivitami. Mám pocit, že až tento film poukázal na fakt, že riešenie rómskej problematiky naozaj nie je ľahké, že je to dlhoročný problém, ktorý sa nedá vyriešiť z večera do rána,“ tvrdí Janka. Vladimír Sendrei sa v roku 2010 stal ambasádorom boja proti chudobe, v roku 2011 ambasádorom dobrovoľníctva a je poradcom splnomocnenca vlády pre občiansku spoločnosť.
