Štvrtok, 8. december, 2022 | Meniny má Marína

Š. Dohnálek: Laco Molnár ma nazval chodiacou encyklópediou

Kormidelník LAFC zvečnil svoju trénerskú prácu v 72 knihách. Lučeneckému klubu doposiaľ venoval 1800 strán. Každý deň k nim pribúdajú ďalšie.

Tréner LAFC Lučenec Štefan Dohnálek.Tréner LAFC Lučenec Štefan Dohnálek. (Zdroj: MARCELA BALLOVÁ)

Je trénerom, kamarátom, poradcom, niekedy i bútľavou vŕbou. Okrem toho je precíznym futbalovým štatistom. Štefan Dohnálek svoju trénerskú prácu zvečnil v 72 knihách. Hlavným kormidelníkom LAFC je od septembra 2012. Tomuto klubu už stihol vo svojich najnovších brožúrach venovať 1800 strán.

LUČENEC. Svoj život zasvätil futbalu. Šport, ktorý je považovaný za najpopulárnejší na svete, sa mu vryl hlboko pod kožu. Žije ním doslova 24 hodín denne.

Precízne si pripravuje tréningové plány, venuje sa svojim zverencom, večer berie do ruky pero a všetko to, čo sa dialo na trávniku, prenesie na papier. Každým dňom pribúdajú nové listy, na ktorých je zvečnený futbalový život trénera srdcom i dušou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Štefan Dohnálek, aktuálne hlavný kormidelník treťoligového LAFC Lučenec, sa na trénerskej dráhe pohybuje už tridsaťosem rokov. Počas nej absolvoval niekoľko zaujímavých zastávok, spolu so svojimi zverencami sa tešil z postupov, spoznal futbalistov zvučných mien.

Trénerský chlebíček nie je vždy sladký. Sú chvíle, kedy má aj trpkú príchuť. Napriek tomu tréner Dohnálek na futbal nikdy nezanevrel, ani dlho bez neho nevydržal.

_c.jpg

Z najmenšieho mesta do najväčšieho

Kopačky začal drať ešte v žiackom veku na trávniku v rodnom Modrom Kameni. Mladý chlapec z najmenšieho mesta na Slovensku vtedy padol do oka trénerom z Bratislavy.

Nasledovalo pozvanie, cesta a štúdium vo veľkomeste, sídle belasého Slovanu, bývalého Interu, Vinohradov či Červenej hviezdy.

„Mal som pätnásť rokov, keď som dostal ponuku študovať a hrať futbal v Bratislave. Veruže to spočiatku pre mňa nebola sranda. Rodičia ma skromne vybalili, posadili na vlak a ja som po prvýkrát cestoval do nášho hlavného mesta,“ spomína Š. Dohnálek na svoj prvý dotyk s veľkým futbalom. Bratislava ho očarila.

SkryťVypnúť reklamu

Spleť ulíc, električky, ľudia, no a najmä ligový dorastenecký futbal.

Hoci ho prijali na vtedajšiu SVŠ-ku, napokon skončil na elektrotechnickej priemyslovke, keďže aj štúdium sa muselo prispôsobiť futbalu.

„V tom čase som hájil farby bratislavského klubu Vinohrady. Slovanistom, interistom aj Červenej hviezde, ktorá bola vtedy na výslní a pôsobili v nej hráči zvučných mien, sme šliapali na päty. Študoval som na priemyslovke, kde boli mojimi spolužiakmi aj známi bratia Čapkovičovci, ktorí svojho času patrili medzi stálice československej reprezentácie,“ pripomenul Š. Dohnálek svoje študentské časy.

Futbal namiesto kanád a samopalu

Štefan Dohnálek hovorí o šťastene, ktorá sa na neho usmiala ešte na modrokamenskom trávniku. No a zrejme sa jej mladý futbalista zapáčil, pretože si opäť k nemu našla cestu. Tentokrát to bolo v čase jeho nástupu na základnú vojenskú službu.

SkryťVypnúť reklamu

Zaujal trénera banskobystrickej Dukly Ľuba Škvareninu a zakotvil v tamojšom Stredisku vrcholového športu.

„Namiesto kanád som obúval kopačky a namiesto samopalu som bral do rúk loptu. Moja vojenčina sa točila okolo futbalu. V Dukle bola naozaj perfektná príprava aj starostlivosť o hráčov. Stretol som tu plejádu kvalitných a inteligentných futbalistov. Dva roky som býval na izbe s legendárnym Mariánom Masným, bývalým československým reprezentantom, ktorého futbalové umenie mohli obdivovať nielen na Slovensku. V čase jeho najväčšej slávy by bol po ňom siahol ktorýkoľvek popredný európsky klub. Boli to naozaj krásne časy. V Dukle sme žili ako jedna veľká futbalová rodina. Keby sa dal čas vrátiť späť, tak ani na chvíľu nezaváham a rád by som ešte raz zažil tie chvíle strávené v meste pod Urpínom," hovorí Š. Dohnálek.

Zranenie a nové plány

Po vojenčine smerovali kroky Š. Dohnáleka do Zvolena. Hájil farby tamojšej Lokomotívy až dovtedy, kým sa počas zápasu nezranil.

Na čas si musel dať futbalovú pauzu. Na trávnik síce ešte vybehol, no zranenie sa ozývalo čoraz častejšie a intenzívnejšie.

„Vtedy som začal premýšľať o budúcnosti. Vedel som, že bez futbalu nebudem. Pokukával som po trénerskej literatúre a koketoval s myšlienkou, že by som sa mohol začať uberať týmto smerom.

No a prišla ponuka z veľkokrtíšskeho Baníka. V meste vzdialenom od môjho rodiska čoby kameňom dohodil som dostal byt.“ Š. Dohnálek na margo svojho pôsobenia vo Zvolene s úsmevom pripomenul, že pre neho to bol dvojitý prestup. Zmenil klub a tiež stav, keďže spoznal svoju manželku.

Futbalový boom

Na trénerskú píšťalku prvý raz zapískal 1. júna 1975. Stalo sa tak na trávniku veľkokrtíšskeho Baníka, kde začínal ako kormidelník mládeže. Rozhodnutie Š. Dohnáleka stať sa trénerom prinieslo svoje ovocie.

Jeho mladí zverenci trikrát postúpili. V roku 1978 začal viesť áčko Veľkého Krtíša, no a vtedy prišli jeho najväčšie trénerske úspechy.

„V hontianskom regióne v tom čase vypukol doslova futbalový ošiaľ. Trikrát po sebe sme postúpili až do II. ligy. Lučenec a Rimavská Sobota v tom čase pôsobili v nižších súťažiach. Zraky futbalovej verejnosti boli upreté na Veľký Krtíš. Na zápasy prichádzalo aj štyritisíc divákov, dokonca fungoval predpredaj vstupeniek. Boli to naozaj nádherné časy. Celé mesto a okolie žilo futbalom. Klub podporovala Baňa Dolina a všetko klapalo tak, ako malo,“ spomína na svoje trénerske začiatky Š. Dohnálek a v mysli sa mu vynorí spomienka na svojho dobrého kamaráta, dnes už nebohého Leva Ivanoviča Jašina.

Tento sovietsky futbalový brankár sa preslávil svojimi vynikajúcimi zákrokmi a rýchlymi reflexmi. Organizácia IFFHS ho pasovala za najlepšieho brankára 20. storočia.

„Jašin bol našim hosťom spolu s našou brankárskou legendou Ivom Viktorom. Aj po rokoch si živo spomínam na to, ako som ho bol privítať na letisku v Piešťanoch, na naše rozhovory a múdre myšlienky, ktoré vyslovil," podotkol Š. Dohnálek.

Ponuky neodmietal, rád pomohol

Po troch rokoch držania trénerskej taktovky nad áčkom Baníka Veľký Krtíš prišiel zlom. V tele zablikala kontrolka. Signalizovala, že je najvyšší čas oddýchnuť si.

Prišla únava, akési futbalové opotrebovanie. Pauza bola nevyhnutná. Štefan Dohnálek však dlho bez trénovania nevydržal. Ponuky prichádzali a on, vždy ochotný pomôcť, človek vážiaci si ligový futbal aj ten dedinský, sa opäť vrátil na trávnik.

Svoj rukopis zanechal v Želovciach, Neninciach či Dolnej Strehovej. No a prišiel ďalší futbalový ošiaľ, podobný tomu vo Veľkom Krtíši. Tentokrát vo Fiľakove.

„Bolo to v roku 1985. Fiľakovo žilo futbalom. Na štadión prichádzalo cez tritisíc divákov, bola tam vynikajúca hráčska partia. To bol ďalší príjemný medzník v mojom trénerskom živote,“ povedal Š. Dohnálek, ktorému bolo súdené ešte raz sa vrátiť k mládeži.

„Dostal som zaujímavú ponuku z ligovej Radvane trénovať tamojšiu mládež. Takže som sa musel zo seniorskej súťaže opäť preorientovať na futbalovú mlaď. Musím povedať, že sme tam mali vytvorené veľmi dobré podmienky na fungovanie. Moja bodka za pôsobením v tomto klube bola naozaj zlatá. Slovenský futbalový zväz ma poveril viesť výber Slovenska na mládežníckom turnaji krajín Vyšegrádskej štvorky (Česko, Poľsko, Maďarsko a Slovensko). Zhodou okolností sme sa stali jeho víťazom, keď sme vo finále zdolali súpera z Čiech 3:2,“ spomína Š. Dohnálek.

Neočakávaná ponuka

Do Veľkého Krtíša sa ešte raz vrátil. Tvrdí, že svoje rodisko si vždy vážil a vždy bolo jeho srdcovkou.

Futbalovo vychoval kráľa corgoňligových strelcov Roba Semeníka, podieľal sa na individuálnej príprave ďalších futbalistov zvučných mien, medzi ktorých patria aj Marek Penksa či Marián Slivka.

Úspechy svojich bývalých zverencov so záujmom sleduje, teší ho, keď vidí, že jeho práca mala zmysel.

No a opäť zazvonil telefón a prišla ďalšia ponuka. Spočiatku zostal zaskočený, no neskôr vycítil ďalšiu výzvu. Slovo dalo slovo a Štefan Dohnálek, ktorého oslovil bývalý viceprezident LAFC Peter Koreň, zakotvil na začiatku uplynulého roka v centre Novohradu.

Najprv asistoval Miroslavovi Kovaničovi, následne známemu búrlivákovi Lacovi Molnárovi.

„Keď som sa dozvedel, že budem spolupracovať s Lacom Molnárom, tak som bol najprv v rozpakoch. Na druhej strane som bol na neho veľmi zvedavý. Napokon, je to človek, ktorý vo svojej aktívnej hráčskej futbalovej kariére toho dosiahol naozaj veľa. Myslím si, že naša spolupráca bola dobrá a navzájom sme sa dopĺňali. No a potom prišiel ďalší šok. Bol začiatok septembra a práve som prechádzal Vrábľami. Zazvonil telefón a ja som sa dozvedel, že 7. septembra 2012 povediem v Lipanoch mužstvo LAFC ako hlavný tréner. Laco Molnár v Lučenci, ktorý sa pohyboval na chvoste tabuľky, skončil. V takýchto prípadoch je trénersky post nevďačná úloha.“

Š. Dohnáleka to však neodradilo. S ešte väčšou vervou sa pustil do práce. Dnes vedie mladý kolektív hráčov prevažne z blízkeho okolia a odchovancov LAFC.

Vekový priemer kádra je rovných 21 rokov. Lučenec zimuje na 11. priečke spomedzi 16 tímov v tabuľke III. ligy Východ. Odvetná časť súťaže určite nebude jednoduchá.

„Futbal sa nedá oklamať. Má tisíc podôb a možno ešte viac, ako život sám. Nikdy sa netreba uspokojiť, tobôž nie podceniť súpera. Raz ste hore, raz dole. Aj nás čaká náročná jar. Svojim zverencom však verím. Pripravujeme sa naozaj zodpovedne a fanúšikov chceme potešiť dobrými výsledkami a peknou hrou. Viem, že robiť futbal v dnešnej dobe nie je vôbec jednoduché. Kluby zápasia doslova o holú existenciu. Preto ja osobne si vážim každého, kto pomáha futbalu a snaží sa robiť niečo v prospech tohto športu na úkor svojho voľného času. No a v LAFC takí ľudia sú,“ dodal Š. Dohnálek.

Chodiaca encyklopédia

Sedemdesiatdva veľkých kníh zviazaných v koži, ďalšia kopa, venovaná trénerskej práci v FK LAFC, úhľadne uložená v mäkkej väzbe.

Štefan Dohnálek je hlavným kormidelníkom áčka Lučenca od septembra 2012. Svoju prácu v tomto klube už stihol zvečniť na 1800 stranách. Každý deň pribúdajú ďalšie.

Tréner tvrdí, že práve v LAFC sa rodí jeho najkrajšia práca.

„Čo sa týka štatistiky, plánov, grafov, zachytenia článkov publikovaných v médiách a významných udalostí týkajúcich sa futbalového života, v ktorom žijem, tak na to si naozaj potrpím. Napokon, Laco Molnár ma nazval chodiacou encyklopédiou,“ hovorí Š. Dohnálek.

Má naozaj pravdu. Pred jeho prácou futbalového štatistu by v nemom úžase zostal nejeden tréner či funkcionár klubu. Cvičenia, príprava, stovky zápasov, zostavy a hodnotenia hráčov, množstvo herných situácií, to všetko je zachytené v precíznej práci rodiacej sa po večeroch a nociach.

Ak by ste sa Š. Dohnáleka spýtali na zápas, ktorý odkoučoval trebárs pred desiatimi rokmi, na detailnú odpoveď nemusíte dlho čakať.

_c.jpg

Pozdravy z ďalekých krajín

Staré pohľadnice, každá s vlastným príbehom. Majú spoločného adresáta – futbalistu alebo trénera Štefana Dohnáleka. Dobrému priateľovi ich posielali bývalí československí reprezentanti i ligoví rozhodcovia z rôznych kútov sveta.

Čo podpis, to futbalová osobnosť. Štefan Dohnálek, ktorého kedysi prezývali Gary Cooper alebo Bertie Fox, si tieto pozdravy nesmierne cení. Za najvzácnejší však považuje ten, ktorý mu futbalisti slávneho pražského Bohemiansku spolu s trénerom Musilom poslali z Latinskej Ameriky.

Na tom by nebolo nič zvláštne, keďže známe futbalové tváre si na neho spomenuli v Anglicku, Kyjeve, Sydney či Barcelone.

„Pozrite sa na tú adresu,“ ukázal Dohnálek prstom na pár zaujímavých riadkov. Píše sa v nich: Jozef Dohnálek, futbalista TJ Modrý Kameň (Zlaté Moravce), Čechoslovakia. Široký pojem, no pohľadnica predsa len našla svojho adresáta. Aj o tom je futbal. O priateľstvách, vzájomnej úcte a ľuďoch, ktorí si tento šport vážia a záleží im na tom, aby napredoval.

_b.jpg

d.jpg

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šéf sporiteľne: Synovia ma inšpirujú, čo čítať a koho sledovať
  2. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  3. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  4. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  7. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  2. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 696
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 608
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 909
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 994
  5. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 4 647
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 284
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 265
  8. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 096

Blogy SME

  1. Peter Chovanec: Mestá a vlaky Uzbekistanu
  2. Věra Tepličková: Pracovať od svitu do mrku a nikdy inak
  3. Post Bellum SK: Nechcem byť súčasťou zániku demokracie
  4. Ján Roháč: Fotoblog XII.: Moje ulice Bukurešti
  5. Anna Miľanová: Zlatoň obyčajný ( Cetonia aurata )... 2022
  6. Miroslav Haviar: A čo takto kráľovstvo?
  7. Vladimír Čuchran: Takový schody do nebe... (na košický magistrát)
  8. Štefan Vidlár: Skaza vojny
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 22 890
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 12 983
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 9 964
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 359
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 951
  6. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 578
  7. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 392
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 253
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

ilustračné foto - BKM na palubovke Handlovej dosiahlo 100 bodovú métu.

Basketbalisti BKM pokračujú vo víťaznej sérii.


8 h
Tím MŠK skončil zo stredoslovenských tímov v III. lige východ najvyššie. Na nevydarené posledné kolo však nezabúdajú.

Tréner MŠK Rimavská Sobota Eugen Bari hodnotí doterajší priebeh sezóny.


8 h
Coburgovský kaštieľ v Jelšave

Obrovský kaštieľ bol blízko zániku, teraz sa doň vracia život.


11 h
(ilustračné foto)

V jednej zo škôlok bola 100-percentná neúčasť detí.


TASR 12 h

Blogy SME

  1. Peter Chovanec: Mestá a vlaky Uzbekistanu
  2. Věra Tepličková: Pracovať od svitu do mrku a nikdy inak
  3. Post Bellum SK: Nechcem byť súčasťou zániku demokracie
  4. Ján Roháč: Fotoblog XII.: Moje ulice Bukurešti
  5. Anna Miľanová: Zlatoň obyčajný ( Cetonia aurata )... 2022
  6. Miroslav Haviar: A čo takto kráľovstvo?
  7. Vladimír Čuchran: Takový schody do nebe... (na košický magistrát)
  8. Štefan Vidlár: Skaza vojny
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 22 890
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 12 983
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 9 964
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 359
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 951
  6. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 578
  7. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 392
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 253
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu