TVRDOŠÍN. Knihy na počúvanie majú len v dolnokubínskej Oravskej knižnici Antona Habovštiaka. Literatúru v špeciálnom písme pre nevidiacich objavíte len v trstenskej knižnici. Aj to iba jednu knihu, na ukážku žiakom.
Skôr počúvajú
Nevidiaci Dolnokubínčan Jozef Búroš je presvedčený, že knihy pre nich by boli v oravských knižniciach zbytočné. „Máloktorý nevidiaci vie čítať Brailovo písmo,“ povedal. „Ani ja veľmi nečítam, radšej počúvam čítanie kníh v rádiách. Dnes je iná doba, najrôznejšia technika, klasické knihy nečítajú ani zdraví, nieto ešte nevidiaci.“
Pri nedávnom prieskume v Oravskej knižnici pracovníci zistili, že čitatelia literatúru v Brailovom písme nevyhľadávajú. „V súčasnej dobe opäť zisťujeme záujem,“ hovorí riaditeľ Peter Huba. „Zariadime sa podľa výsledkov. Zatiaľ sme schopní zabezpečiť požadované knihy prostredníctvom medziknižničnej výpožičnej služby. To sa týka aj kníh na počúvanie. V nových priestoroch bude na ne vyčlenený samostatný priestor.“ Knižnica investuje len do literatúry, ktorú čitatelia pýtajú.
Len na ukážku
V tvrdošínskej mestskej knižnici knihy pre nevidiacich nemajú. Chýba literatúra v Brailovom písme, aj na počúvanie. „Doteraz sme nemali takúto požiadavku,“ povedala knihovníčka Amália Šimičáková. „Keby sme mali nevidiacich čitateľov, skúšali by sme zohnať, ale takto ich zatiaľ nepotrebujeme.“
V trstenskej knižnici je jediná kniha v Brailovom písme. Dostala ju pred pár rokmi, knihovníčky ani netušili, o čom je. Nedá sa zaevidovať, keďže nevedia jej názov, autora, či rok, kedy bola vydaná. „Máme jedného slabozrakého čitateľa, ktorý nám ju opísal,“ hovorí Katarína Loneková. „O jej požičiavanie záujem nie je. Máme ju iba na ukážku, pre školákov počas besied. Aby vedeli, ako vyzerajú takéto knihy.“
Podobná situácia je aj v námestovskej knižnici. „Dopyt po nich nie je,“ hovorí knihovníčka z Námestova. „Pred pár rokmi prišla matka nevidiacej dievčiny. Požičiavala pre ňu klasické knihy, že jej ich bude čítať."
