REVÚCA. V rokoch 1943 a 1944 stavali ľudia, nespoľahliví pre štát, v rámci nútených prác železnicu, ktorá nebola nikdy dokončená. Ako povedal autor výstavy, historik Dušan Dubovský, hotové násypy, oporné múry a mosty stoja dodnes, hoci ich nikto neudržiava.
Železničná trať mala spojiť Tisovec s Revúcou. Podľa plánov sa cez tento úsek mal spojiť stred a východ Slovenska tak, aby vlaky nemuseli prechádzať cez Maďarsko. "V tom čase totiž bola už súčasťou Maďarska aj Jelšava. Pre vtedajší štát boli nespoľahliví najmä Cigáni a židia, ktorí na stavbe železnice pracovali ako lacná sila. Strážili ich žandári s nabitými zbraňami. V zime pracovali do osem hodín, v lete sa pracovný čas predlžoval. Stavba bola nakoniec zastavená a nikdy ju nikto nedokončil. Napriek chýbajúcej mechanizácii a skutočne ťažkým podmienkam postavili dielo, ktoré bez akejkoľvek údržby vydržalo dodnes. Aj to svedčí o kvalite odvedenej práce," povedal Dubovský.
Železničná trať medzi Tisovcom a Revúcou zostala nedokončená, hoci zostávalo už len uloženie podvalov a koľajníc. Na existenciu pracovného tábora sa časom takmer úplne zabudlo. "Navštevoval som starých Revúčanov a hľadal som rôzne staré materiály. Úplnou náhodou som našiel v jednom podkroví za pomúrnicou obálku s negatívmi. Keď som zistil, čo je na nich, začal som pátrať ďalej. Takto sa mi podarilo aspoň čiastočne zdokumentovať obdobie, v ktorom železnica vznikala. Keď som výstavu v Múzeu Prvého slovenského gymnázia prezentoval po prvý raz, prišlo sem neskutočne veľa Rómov. Sami na fotografiách spoznávali svojich predkov a začali rozprávať aj ich príbehy. Čas však plynie a na ľudí, ktorí boli na nútených prácach, sa pomaly zabúda," dodal autor výstavy.