Na slovíčko s Petrom Ďuricom, exprezidentom štvrtoligového FC Slovan Divín.
Ako hodnotíte jesennú časť v podaní futbalistov Divína, keďže ste boli zároveň aj trénerom?
- Podľa mňa bola celkom slušná, až na posledný zápas v Čiernom Balogu, ktorý nám vôbec nevyšiel. Napokon zimujeme na 9. priečke. Vzhľadom na to, že v našom kádri sú len hráči z Divína, ktorí nemajú skúsenosti s vyššími súťažami, môžem vyjadriť spokojnosť. Fungujeme ako amatérsky klub a žiadne veľké nákupy hráčov sa u nás nekonajú. Ako som už spomenul, najviac ma mrzí prehra v Balogu. Bol to odložený zápas, teda nehrali sme v stanovenom termíne, no a chlapci akoby ho ani nebrali vážne, možnože v niektorých prípadoch nebola dodržaná životospráva. Poldruha roka vediem divínsky Slovan ako tréner. Musím povedať, že z hľadiska prípravy to nie je zlé, no klub by skôr potreboval psychiatra. Chlapci sa veľakrát nedokážu odosobniť od problémov, čo sa potom odzrkadlí aj na trávniku.
V ktorých jesenných zápasoch vás vaši zverenci potešili najviac?
- Celý výsledok jari a jesene je pre nás malým zázrakom. Ako som spomenul, nemáme hráčov so skúsenosťami z vyšších súťaží. Síce je tu Paľko Štengl, ktorý chvíľu pôsobil v Ružinej. Za poldruha roka hral každý hráč na viacerých postoch. V zostave neustále prebiehali zmeny. Hráči Divína podľa mňa na IV. ligu určite majú. Veľmi dobre sme hrali v Podlaviciach, tiež s Veľkým Krtíšom, Revúcou, Poltárom, Žarnovicou, čo sú vlastne okresné mestá, ktoré majú futbalové meno. Nebyť smoliarskeho stretnutia v Balogu, tak sme mohli po jeseni dosiahnuť historicky najlepšie umiestnenie Divína v IV. lige. Nerobím však z toho tragédiu. Blíži sa odvetná časť súťaže, v ktorej sa môže všetko zmeniť. Súťaž je vyrovnaná a bodové rozdiely veľmi malé. Samozrejme, že tabuľkový vzostup ma poteší. Bolo by však dobré, keby Divín neklesol pod 10. priečku a neobával sa záchranárskych prác. Myslím si, že sme zanechali veľmi dobrý dojem na trávnikoch mužstiev okolo Banskej Bystrici. Chlapci sa konečne naučili hrať tak, ako som to od nich požadoval. Produkujú agresívny, tvrdý a rýchly futbal. Práve toto platí na mužstvá pod Urpínom, pretože oni taký futbal hrajú. Počas uplynulého roka sme odohrali 50 zápasov, z nich bolo 26 majstrovských. Hráči absolvovali 132 tréningových jednotiek. Takže to bola pomerne značná záťaž a najmä čas venovaný futbalu na úkor svojich záujmov a iných povinností. No a napriek tomu sa nám veľkého uznania od domácich fanúšikov nedostalo. Skôr naopak.
Môžete byť konkrétnejší?
- Dospel som k záveru, že niektorým ľuďom sa nedá vyhovieť. Mám pocit, že naši tzv. fanúšikovia chlapcom neprajú, dokonca im závidia. Roky snívajú o tom, aby boli v kádri FC Slovan Divín len domáci hráči, aby sme nekupovali legionárov. Napriek tomu, že v tomto smere im je vyhovené, aj tak nie sú spokojní. Takže to naozaj nechápem. Dokonca aj pod odchod môjho syna Tomáša z divínskeho futbalu sa podpísali naši „fanúšikovia“.
Minulý rok sa na vašu adresu zniesla vlna kritiky za neprihlásenie divínskeho dorastu do súťaže.
- Áno a bolo toho naozaj nemálo. Dokonca mi bol ohľadom neprihlásenia dorastu do súťaže venovaný značný priestor v občasníku, ktorý vyšiel minulé leto v našej obci. Mrzí ma len, že napriek zaručeným informáciám, ktoré podľa mňa poškodili moje dobré meno, mi nebol poskytnutý priestor na vyjadrenie. To však nejdem rozpitvávať, také veci riešia právnici, na ktorých sa zvažujem obrátiť. K tomu poviem toľko, že v porovnaní s rokom 2009 je aktuálna dotácia od obce pre klub nižšia o 8-tisíc eur, teda predstavuje sumu 10-tisíc eur. V lete zaznievali v obci hlasy, že áčko nemusí hrať IV. ligu, že sa môže prihlásiť do 1. triedy oblastnej súťaže. Po zrelej úvahe sme napokon áčko prihlásili do IV. ligy, no dorast sme do súťaže neprihlásili. Áno, dorast v Divíne má 80-ročnú tradíciu. No pôsobili v ňom hráči z okolitých dedín ako Mýtna, Lovinobaňa či Ružiná. V Divíne len hosťovali. Po dosiahnutí plnoletosti odchádzali späť do svojich obcí. No a ak by sme mali záujem zapracovať ich do áčka, museli by sme za nich zaplatiť pre nás nemalé sumy. V tom, že FC Slovan Divín nemá dorast, nevidím žiadnu tragédiu. Jednak boli slabšie ročníky, teda nemali sme vlastných chlapcov a ešte asi tri roky ani mať nebudeme, pretože žiaci sú najstarší 12-roční, takže do dorastu neprejde nikto. Takže minimálne 3 roky bude v tomto smere pauza a potom sa môže vytvoriť dorast, ktorý sa prihlási do súťaže. Vždy som podporoval futbalovú mládež, no tentokrát som sa musel zachovať ako manažér a nie ako fanúšik. V prvom rade som musel prihliadať na ekonomickú situáciu klubu a správať sa tak, aby sa doslova nezrútil. No a ak by sa áčko malo prihlásiť do 1. triedy oblastnej súťaže, tak to by ma naozaj veľmi mrzelo. Veď naši hráči majú možnosť hrať súťaž na úrovni, na dobrých trávnikoch, zvádzať pre divákov atraktívne derby, ktorých v IV. lige naozaj dosť a dovolím si tvrdiť, že futbal je v našej obci najväčšia kultúra. Tiež je prirodzené, že áčko je vždy motiváciou pre mládež.
Prečo ste sa rozhodli odstúpiť z postu prezidenta klubu?
- Viete, 10. januára uplynulo 20 rokov odvtedy, čo FC Slovan Divín funguje ako samostatný klub, odčlenený od telovýchovnej jednoty. Stál som pri jeho založení a počas tých dvoch desiatok rokov som pôsobil v divínskom futbale, s malou prestávkou pre zdravotné problémy. Do tohto športu som investoval vlastné peniaze, čas, kontakty, zháňal som sponzorov. Túto zimnú prípravu som viedol sám až na pár svetlých výnimiek, ktoré mi pomohli. Do uší sa mi dostávajú samé nepekné reči i nadávky. Podľa mňa je to akási štvavá kampaň proti mne. Vzhľadom na túto neúnosnú klímu som sa rozhodol, že v nedeľou 17. marca odstupujem z postu prezidenta klubu i trénera. Môžem však povedať, že za 20 rokov sme toho naozaj dosiahli veľa. Naše áčko hrá dvakrát IV. ligu, predtým žiaci účinkovali v 1. slovenskej lige, z ktorej nás dostali len reorganizáciou, teda sme z nej nevypadli. V tej dobe sme vytvorili mladší dorast, prihlásili ho do 3. dorasteneckej ligy, ktorú vyhral. Potom sme ho museli zrušiť. Prečo? Na to by mali odpovedať iní ľudia. Čo sa týka aktuálneho ročníka, všetko som pripravil tak, aby áčko mohlo úspešne v IV. lige fungovať. Viedol som zimnú prípravu, počas ktorej sme odohrali 8 prípravných zápasov so striedavými úspechmi. No a rozhodol som sa, že už nebudem pokračovať resp. pomáhať žiadnej činnosti týkajúcej sa futbalu v Divíne.
Plánujete úplne sa stiahnuť z futbalu?
- Futbal mám rád. Ak ma niekto osloví a budem presvedčený, že to má zmysel, tak veľmi rád pomôžem. No určite si chcem oddýchnuť, pretože je toho na mňa už priveľa. Budem sa venovať rodine. Napokon, starší syn Peter hrá futbal v zahraničí, mladší Tomáš háji farby Málinca a okrem toho čaká prírastok do rodiny, takže sa teším aj na úlohu starého otca. Napriek všetkému, čo sa udialo, na divínsky futbal nezanevriem a hráčom budem fandiť, pretože som si ich obľúbil, niektorí mi dokonca boli ako ďalší synovia. Tiež budem rád, keď noví funkcionári dokážu klub udržať na minimálne takej úrovni, aká je, len z príspevku obce, keďže v dnešnej dobe sa sponzori do športu nehrnú.
Širokej futbalovej verejnosti ste známy aj vďaka svojským pozápasovým komentárom pre médiá, ktoré miestami zaváňali aj humorom...
- Ja som už raz taký. Futbal beriem nielen ako šport, ale aj ako zábavu. Komentáre som sa vždy snažil okoreniť, boli v nich aj pozápasové emócie. Hovoria mi, že mám básnické črevo. Možnože naozaj začnem skladať básne. Takže na záver poviem toľko, že divínski rytieri v belasej zbroji a na divokých mustangoch budú aj naďalej bojovať za česť klubu. Teším sa, keď na ihrisko vyletia divínske sršne a svojimi žihadlami dopichajú súperov a vyhrajú. Divínsky uragán už nikdy nezanikne a keď začne vystrájať na ihrisku, tak súperi sa budú triasť. Znovu bude platiť naše heslo: Prišiel si na ihrisko FC Slovan Divín, zanechaj všetky nádeje!
