RIMAVSKÁ SOBOTA. Na každom zo štyroch kurzov sa návštevníci dozvedia zaujímavosti zo sveta vtáctva v regióne a naučia sa rozlišovať zvuky ôsmich až deviatich druhov. Ako povedala organizátorka kurzu Monika Gálffyová, inšpirovala sa podobnými kurzami, ktoré v minulosti ponúkalo Slovenské národné múzeum v Bratislave.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote ako piate najstaršie múzeum na Slovensku dokumentuje prírodu a spoločnosť historického regiónu Gemer. "Je prirodzené, že najväčšie zbierky sú venované histórii, archeológii či výtvarnému umeniu. Samostatnú časť tvoria prírodné vedy. Aj to je však veľmi rozsiahla oblasť a keďže máme odborníčku na vtáctvo, rozhodli sme sa využiť jej nápad. Už niekoľko rokov sa venuje monitorovaniu a výskumu vtáčích druhov tak na rieke Slaná, ale aj priamo v Rimavskej Sobote. Monitoruje ich pohyb, početnosť, ale aj zmeny. Tieto výskumy v tlačenej podobe však nedokážu využiť jedinečnosť zvukového záznamu. Aj preto je táto forma taká príťažlivá nielen pre návštevníkov múzea, ale aj pre našich zamestnancov," povedala riaditeľka múzea Oľga Bodorová.
Prvý kurz poznávania vtáčích hlasov v Rimavskej Sobote ponúkli návštevníkom 19. marca. Na ďalšie lekcie pozývajú návštevníkov 27. marca, 10. a 17. apríla vždy od 16.00 hodiny. "Nechala som sa inšpirovať podobnými podujatiami, ktoré organizovalo Slovenské národné múzeum v Bratislave. Na našich kurzoch si najskôr povieme niečo o teórii, ktorá je tiež veľmi dôležitá pre správne určenie druhu. Niekedy sú totiž hlasové prejavy vtákov veľmi podobné, no žijú na úplne odlišných miestach. Návštevníci sa na jednej lekcii naučia rozoznávať osem až deväť druhov. Je zaujímavé, že niektoré druhy majú veľmi odlišné hlasové prejavy aj v závislosti na regióne, v ktorom žijú. Sýkorky v Španielsku napríklad spievajú úplne inak ako tie slovenské. Fenoménom sú druhy, ktoré rady napodobňujú okolité zvuky. Napríklad škorce zvykli rady imitovať mobilné telefóny. Tie, ktoré žijú v Rimavskej Sobote, si však zachovali svoj prirodzený prejav," dodala Gálffyová.
