Nový majiteľ sa snaží získať peniaze na rozbehnutie výroby.
POLTÁR. Sklárne v Poltári boli kedysi baštou sklárskeho priemyslu na juhu stredného Slovenska. Fungovali desiatky rokov, zažili slávu i pády.
Posledných zamestnancov prepustili pred dvoma rokmi. Začiatkom decembra minulého roku si majetok skrachovaných sklární Slovglass, s.r.o. Poltár prevzal nový majiteľ. Firma Convey, a.s., zaplatila správcovi konkurznej podstaty najvyššiu sumu spomedzi troch záujemcov. Konkurz sa tým skončil.
Zo získaných prostriedkov uspokojili nároky veriteľov, no nový majiteľ, ktorý vlastní fabriku už piaty mesiac, stále výrobu nespustil.
„Vyrábať sa začne vtedy, keď bude pripravený projekt, ktorý zabezpečí, že firma bude vyrábať dlhé roky. Zapáliť pece a začať s výrobou bez dôkladnej prípravy nemá zmysel. Skončiť tretí raz v konkurze by bola hanba a pravdepodobne aj definitívny koniec sklárčiny v Poltári,“ hovorí Pavel Petrech, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Poltár Crystal & STEEL, a.s.
Pór vraj chce oživiť región
História poltárskych sklární siaha až do roku 1836. Fabrika viackrát bojovala o prežitie. Vždy sa však nejako pozviechala a fungovala ďalej. V poslednom konkurze o ňu prejavili záujem traja uchádzači - nemecká spoločnosť AHG Industry, český milionár Otakar Moťka a firma Convey, ktorá za majetok ponúkla 910-tisíc eur.
Nakoľko nemecká skupina AHG mala podozrenie, že víťazi mali informácie o ponuke svojich rivalov, pretože sa im nepozdával iba niekoľkopercentný rozdiel v cene (10–tisíc eur), celú záležitosť dala na súd. Až ten určil nového vlastníka sklární, firmu Convey, za ktorou stojí Vladimír Pór.
„Aj keď verejná mienka nie je tomuto podnikateľovi príliš naklonená, firmu kúpil preto, aby mohol oživiť tento región, aby dal ľuďom prácu. Vie, že prvých pár rokov bude potrebné do fabriky veľa investovať,“ tvrdí Petrech.
Firma Convey požiadala ministerstvo hospodárstva o investičnú pomoc vo výške 11–miliónov eur. Zatiaľ nie je isté, či investor pomoc od vlády dostane.
„V prvom rade potrebujeme mať kvalitný projekt. Potom nebude problém získať peniaze,“ myslí si Petroch. Netrúfa si však odhadnúť, kedy sa vo fabrike spustí výroba. „Do pol roka to určite nebude, no do dvoch rokov by sme mohli zamestnať do 400 ľudí,“ hovorí.
Nevylučujú ani strojársku výrobu
Podľa Petrecha je ich prvoradým cieľom obnovenie sklárskej výroby. „Ale nebránime sa akýmkoľvek iným možnostiam a oblastiam podnikania, ktoré by sa ukázali ako perspektívne. Do názvu spoločnosti sa dostalo aj strojárstvo „Steel“. Isté kroky podnikáme aj v tejto oblasti, ktorá sa z hľadiska budúcnosti javí ako perspektívna,“ dodal Petroch.
Slovglass bol jediným producentom 24-percentného olovnatého skla na Slovensku. Navyše sa špecializoval v obohacovaní sklených výrobkov za použitia viacerých metód, napríklad brúsením, ručným maľovaním zlatom či platinou, leptaním či gravírovaním.
Firma vyvážala výrobky do asi 35 krajín sveta, okrem iných aj do USA, Kanady či Veľkej Británie.
„Jednostranná orientácia na východ a potom na západ sa neosvedčila. Budeme sa snažiť vrátiť sa na tradičné trhy ako sú Veľká Británia, Nemecko či Južná Európa. Budeme musieť opäť dobyť Ameriku a Rusko a využiť aj najväčší trh na svete – ázijský,“ tvrdí Petrech. Na našu otázku, ako to chcú docieliť, keď momentálne rozpredávajú sklárske stroje, odpovedal: „Čo je zlé, musí ísť preč. Do fabriky a technológií sa roky neinvestovalo. Zastarané stroje musia nahradiť novšie a výkonnejšie. Nebudujeme sklárske múzeum, chceme sa stať majstrami vo svojom remesle.“
Bývalí zamestnanci sú pesimisti
Bývalí sklári sú však pesimisti. Veľmi tomu neveria, že sa podarí v Poltári oživiť sklársku tradíciu. „Nečudujte sa, že už v tomto smere neviem rozmýšľať optimisticky. Vo fabrike som odpracoval viac ako štyridsať rokov a viem, koľkokrát padla na kolená a potom vstala. No teraz je to iné. Už dlho nefunguje a veľmi tomu neverím, že raz ešte bude. Starí sklári vymierajú a mladí sa rozutekali po svete,“ myslí si Ľubomír Medveď.
Podobný názor má aj Ľubomír Zán. „Nový majiteľ to bude mať ťažké. Fabrika už dlho nevyrába a stratila trhy. Keby nám vláda v roku 2008 pomohla, sklárne by dnes určite prosperovali. Mali sme rozbehnutú výrobu, dokázali sme splácať dlhy,“ konštatuje pán Zán, ktorý dlhé roky pôsobil vo funkcii výrobného riaditeľa.
Prednosta Mestského úradu v Poltári Pavel Olšiak je však optimista. „Verím, že sklárne budú opäť fungovať. Nechcem ani len pomyslieť na to, čo by sa stalo, keby tomu tak nebolo. V okrese je vyše tridsaťpercentná nezamestnanosť a pracovných príležitostí je tu žalostne málo,“ hovorí Olšiak. Dúfa, že vláda svoj sľub splní a pomôže chudobnému regiónu.
Všetko závisí od najvyššieho vedenia
„Nebudeme dávať peniaze vlastníkom sklární, ktorí sa objavia odnikadiaľ. Musí to byť veľká firma, ktorá pôsobí v tejto oblasti a má záujem opätovne naštartovať výrobu v Poltári. Takejto spoločnosti je vláda pripravená pomôcť,“ povedal na výjazdovom rokovaní v Poltári, ktoré sa konalo v lete minulého roku, predseda vlády Robert Fico.
Vládny kabinet vtedy poveril ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, aby prostredníctvom Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií (SARIO) začal hľadať pre poltárske sklárne strategických investorov s cieľom zachovať sklársku výrobu v tomto meste. Či ho našiel, ukáže čas.
Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Poltár Crystal & Steel, a. s. hovorí: „Sklárne fungovať budú. Fungovanie firmy vždy záviselo od najvyššieho vedenia. To je rozhodujúce. Ak má vedenie čisté úmysly a jasný cieľ, nemôže firma padnúť. U mňa je na prvom mieste firma, na druhom tiež a na treťom opäť firma. A kríza? Tá bola aj bude. Vždy je tu predsa nejaký druh krízy, s tým sa musíme naučiť žiť a možno aj využiť vo svoj prospech.“
