UHORSKÉ. Kulturistika ho chytila za srdce už v detstve. So záujmom listoval v časopisoch a pozeral na svalnaté telá. Neskôr sa tomuto športu začal venovať. Napriek tomu, že si vyžaduje veľa odriekania a najmä pevnú vôľu, tvrdí, že kulturistika je jeho srdcovkou. Osemnásťročný gymnazista Oliver Tokaj z Uhorského sa na sklonku uplynulého roka predstavil na Veľkej cene Dubnice v kulturistike juniorov. Súťažil v hmotnostnej kategórii do 75 kg. V silnej konkurencii aj starších športovcov sa nestratil. Obsadil peknú 7. priečku. Aktuálne sa pripravuje na slovenský šampionát v kulturistike dorastencov, ktorého dejiskom bude 18. mája Námestovo. Nás zaujímali jeho kulturistické začiatky, čo všetko tento šport obnáša a aké sú jeho plány do budúcnosti.
Kto a kedy ťa priviedol ku kulturistike a prečo si sa rozhodol venovať práve tomuto športu?
- Ešte som bol len malý chlapec, keď som si prelistoval časopis Muscle and fitness, ktorý je určený pre kulturistov, respektíve pre tých, ktorí sa chcú tomuto športu venovať, alebo s ním sympatizujú. Môj otec si ho kupoval už v čase, keď som ja ešte nebol na svete. Postavil pre seba aj posilňovací stroj, no a netušil, ako veľmi zaujme aj jeho deti a bude využívaný každý deň. Spomínané časopisy som si len prezeral, keďže ako som spomínal, bol som malý chlapec a čítať som nevedel. So záujmom som však hľadel na obrázky, na ktorých boli vypracované postavy kulturistov. Sledoval som aj iné športy, no ani jeden ma nenadchol tak ako práve kulturistika.
Je kulturistika náročný šport? Podľa teba sa mu môže venovať každý?
- Áno, z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je to náročný šport a podľa mňa sa mu môže venovať každý, kto chce a má pevnú vôľu. Určite sú však dôležité aj genetické predpoklady na kulturistiku. Niekto môže mať problém s metabolizmom, niekto so stavbou kostry a tvarom svalov. Takže ten, kto nemá dobré genetické vlohy pre tento šport, tak to má v súťažení ťažšie. Určite sa však netreba vzdávať.
Aký je tvoj bežný deň? Tráviš všetok svoj voľný čas v posilňovni?
- Študujem na Gymnáziu B. S. Timravy v Lučenci. Niektoré dni po škole navštevujem aj ZUŠ. Takže celé dni v posilňovni netrávim. Keď však po škole nazbieram sily do tréningu, tak sa vyberiem do posilňovne, ktorú sme si vytvorili svojpomocne s bratom. Je zariadená len skromne, no určite to stačí.
Kto je tvojím trénerom a ako sa ti s ním spolupracuje?
- Trénera zatiaľ nemám. Tréningový plán a tiež jedálniček si zostavujem sám. Inšpirujem sa informáciami zverejnenými v spomínanom časopise Muscle and fitness a tiež na internete.
Znamená kulturistika veľa odriekania a sebazaprenia?
- V tomto športe hrá určite najdôležitejšiu úlohu pevná vôľa. Nie vždy však ide všetko podľa predstáv. Je tu vysoké riziko zranenia sa, rovnako ako aj v ostatných športoch. Tiež môže prísť choroba, ktorá športovca na dlhší čas vyradí z tréningového procesu a svaly, pre ktoré sa drelo v posilňovni, sa strácajú. Treba sa však opäť vzchopiť a ísť ďalej. Pred troma týždňami som sa začal pripravovať na majstrovstvá Slovenska, no vážnejšie som ochorel. Moja príprava sa tak prerušila a na svoj sen stať sa dorasteneckým majstrom Slovenska musím bohužiaľ zabudnúť. Treba však rátať aj s takýmito nepríjemnými vecami a zrejme to tak malo byť.
Boli chvíle, keď si chcel s kulturistikou skončiť?
- Nie. Kulturistika je náročný šport, ale preto ju milujem, nič nie je zadarmo.
Na sklonku uplynulého roka si sa predstavil na Veľkej cene v Dubnici, kde ti konkurovali aj starší kulturisti. Neobával si sa silnej konkurencie? Ako si spokojný s umiestnením?
- Vzhľadom k tomu, že som sa rozhodol súťažiť za OŠK Uhorské až v druhej polovici uplynulého roka, dorastenecká súťaž v kulturistike nebola v termíne organizovaná, a tak mi ostávala len juniorská súťaž. V nej už boli aj vekovo starší pretekári. Ako sedemnásťročný som mal veľkú chuť súťažiť a tak som si povedal, že to vyskúšam a určite to bude pre mňa nová, cenná skúsenosť. Samozrejme, že som očakával, že na vysokej priečke nebudem, pretože súperi mali predsa len odcvičených viac rokov ako ja. So siedmou priečkou som však spokojný. Pocit, že som porazil aj starších pretekárov, je naozaj skvelý.
Ako vypadá príprava na športové podujatie, najmä čo sa týka tréningu a zostavenia jedálnička?
- Moja príprava na Veľkú cenu Dubnice trvala dva a pol mesiaca. Spočívala v diéte bohatej na bielkoviny, s nízkym obsahom tukov, v práci so sacharidmi a najmä v dodržiavaní pitného režimu (čistá voda). Konzumoval som kuracie a hovädzie mäso, na raňajky som mal ovsené vločky, niekedy kukuričné lupienky s odtučnenými mliečnymi výrobkami, no hlavne s mliekom. Jogurty som pre vyšší obsah cholesterolu z jedálnička vylúčil. Mäso bolo pripravované bez tukov, len na vode a pare. Prílohou bola ryža. Vo večerných hodinách som ju však vysadil. Každý deň som si dal aj jeden zeleninový šalát a na doplnenie bielkovín odtučnený tvaroh. Čo sa týka samotného tréningu, tak v ňom som veľké zmeny nerobil, len mierne zvýšil počet opakovaní. Snažil som sa však cvičiť so stále vyššími váhami, aby som si zachoval svalový objem. S blížiacim sa termínom súťaže bol môj tréning čoraz ťažší, pretože energie bolo menej. Najnáročnejší bol týždeň pred súťažou. Vtedy som trénoval dvakrát denne. Moja strava neobsahovala sacharidy, takže telo nemalo žiadnu energiu. Je to však potrebné pre čo najväčšie vyprázdnenie glykogénu zo svalov. Deň pred súťažou som opäť do svojho jedálnička zaradil sacharidy, aby sa glykogén v svaloch opäť nahromadil a aby na pódiu vypadali tvrdšie.
Kto je tvojím najlepším poradcom a zároveň najväčším kritikom?
- V mojom blízkom okolí nemám ľudí, ktorí by mi v tejto oblasti radili. Odborné rady by som však určite veľmi rád privítal. Za svojich poradcov a zároveň aj kritikov považujem svojho brata a kamarátov, ktorí sa tiež venujú kulturistike.
Podporuje ťa v tomto športe aj rodina?
- Samozrejme, bez podpory rodiny, ktorá však nie vždy so všetkým súhlasí, by som sa kulturistike určite nemohol venovať. Je to finančne náročný šport.
Si študentom gymnázia. Zvládaš skĺbiť študijné a športové povinnosti?
- Snažím sa o to. Myslím si, že po štúdiu je potrebný oddych. Ja ho mám v podobe kulturistiky. Pokiaľ by môj voľný čas nebol naplnený týmto športom, určite by som sa venoval niečomu inému, zmysluplnému. Keď vkročím do posilňovne, snažím sa vôbec nemyslieť na okolitý svet. Vtedy mám psychiku nastavenú len na tvrdý tréning. Práve to mi pomôže odreagovať sa od školy a iných povinností.
Hráš na saxofón. Je to pre teba tiež určitá forma odreagovania sa alebo sa plánuješ hudbe venovať v budúcnosti profesionálne?
- V mojom prípade je to s hrou na saxofón rovnaké ako s kulturistikou. Je to tiež určitý druh odreagovania sa. Som rád, že mám o zručnosť, ktorá poteší aj iných, naviac. Momentálne nerozmýšľam o tom, že by som sa vydal na dráhu profesionálneho hudobníka. Človek však nikdy nevie, čo sa v budúcnosti môže udiať.
Kto je tvojím vzorom na kulturistickom poli a prečo?
- Je ním slovenský kulturista Jaroslav Horváth. Počas svojej doterajšej športovej kariéry dosiahol veľké úspechy. Presadil sa aj na amerických súťažiach. Napriek tomu, čo všetko dokázal, pôsobí na mňa ako skromný človek, ktorému nechýba pokora.
Aké sú tvoje plány do budúcnosti, čo sa týka športu aj štúdia?
- V prvom rade chcem doštudovať na gymnáziu. No a ak mi bude zdravie priať, tak by som sa rád naďalej venoval kulturistike aj súťažne a neskôr i profesionálne. Určite chcem na sebe pracovať, napredovať a byť na tom dobre fyzicky i psychicky. Na záver by som chcel vysloviť poďakovanie všetkým sponzorom, ktorí ma podporili. Medzi nich patria aj Daniel Ďuriška, Milan Balla, Dušan Mitter, ktorí pracujú na STK v Detve, Jozef Fekiač z Detvy, Milan Taglíber z Lučenca, Peter Andrássy z Ďubákova, Ľubomír Drugda z Lučenca, starosta obce Ozdín Dušan Vývlek a tiež obec a OŠK Uhorské.
