PRÍBELCE. Príbelce patria k najstarším obciam Hontu. Prvá písomná zmienka o nich je z roku 1244, kedy bola usadlosť zaznačená ako villa Pribel, tiež villa Prebul. Okrem pôvodného spoločného názvu Prebel, Pribel sa už od roku 1354 začali v listinách označovať dve obce Dolné a Horné Príbelce, ktoré písali svoje samostatné dejiny až do roku 1966.
V období reformácie obyvatelia obidvoch obcí prijali evanjelické augsburské vyznanie. Ev. a. v. cirkev je doložená v roku 1613. Tento rok teda oslavuje 400 rokov vzniku zboru.
Samotná obec Príbelce vznikla v roku 1966 spojením dvoch obcí, Dolných a Horných Príbeliec, ako samostatných správnych celkov s počtom obyvateľov 491 v Dolných Príbelciach a 283 v Horných Príbelciach. Dnes má dedina asi 560 obyvateľov, pričom ich počet pozvoľne klesá.
Ako sa píše na stránke obce, obyvateľstvo sa v minulosti živilo najmä poľnohospodárstvom. Príbelčania sa časom stali všeobecne uznávanými pestovateľmi ovocia, v 19. storočí bolo rozšírené tiež vinohradníctvo a včelárstvo, chov oviec, kôz, ošípaných a hovädzieho dobytka.
Muži vynikali najmä v práci s drevom. Ako v 19. storočí napísal príbelský rodák Ján Čaplovič v diele O Slovensku a Slovákoch: "Mnoho je aj takých Slovákov, ktorí bez učenia vedia vyrezávať z dreva i umelecké predmety. V Horných Príbelciach visí v kostole na drevenej reťazi luster, ktorý vyrezal tunajší kostolník z jedného kusa dreva".
c Učiteľom tam bol Ján Rotarides, ktorý sa vďaka osobnému priateľstvu s revolučným básnikom Jankom Kráľom v roku 1848 stal jedným z vodcov poddanskej, tzv. Príbelskej vzbury.
K najznámejším osobnostiam, ktorých meno sa spája s obcou, nesporne patrí Ján Čaplovič, známy etnograf, publicista a historik. Zdržiaval sa tam aj Viliam Pauliny Tóth, slovenský literát a príslušník štúrovskej družiny.
