BRATISLAVA. Cenu v oblasti slovenskej kinematografie a audiovízie získal za mapovanie bielych miest v jej dejinách.
„Nechápem ju ako bodku za svojou 44-ročnou prácou, ale ako inšpiráciu a povzbudenie do ďalších pripravovaných aktivít,“ povedal Štefan Vraštiak. Jeho slová potvrdzuje aj večne aktívny prístup k našej filmovej histórii, a tiež jeho dlhoročná práca ako filmového publicistu.
„Momentálne mám rozpracované Dejiny Slovenského filmového zväzu, Dejiny Klubu filmových novinárov a Cien slovenskej filmovej kritiky, ďalej zborníky 30 rokov Klubu priateľov českej kultúry (KPČK) Bratislava, Ceny slovenským filmom a tvorcom 1932 - 2012, Festivaly českých a slovenských filmov 1959 – 1991.“ S menom Štefana Vraštiaka sa v slovenskej kinematografii a audiovízii v súčasnosti spája predovšetkým udeľovanie najstaršej filmovej ceny na Slovensku Igric.
Film z roku 1921
Najvýznamnejšou udalosťou v pôsobení Štefana Vraštiaka v kontexte dejín slovenskej kinematografie je objavenie originálneho filmu Jánošík z roku 1921 režiséra Jaroslava Siakeľa. V tejto súvislosti sa Vraštiak v roku 1991 pri príležitosti 70. výročia vzniku Siakeľovho filmu stal aj autorom publikácie Jánošík 1921 – historická rekonštrukcia o prvom slovenskom celovečernom hranom filme.
Okrem objavenia filmu Jánošík, ktorý ležal viac ako 50 rokov v garáži Jána Závodného v Chicagu, má pre Štefana Vraštiaka veľkú hodnotu aj niekoľko ďalších udalostí.
„Ako jeden z riaditeľov SFÚ som sa pričinil o vydanie Dejín slovenskej kinematografie v roku 1997 a stal som sa autorom jej príloh po tom, ako predchádzajúci riaditeľ SFÚ zrušil v ústave oddelenie filmových historikov. Teší ma aj vydanie vyše päťdesiatich zväzkov edície Dokumenty a osemnásť rokov vydávania časopisov Informácie a Kinema v SFÚ, dvadsaťdvaročné vydávanie bulletinu pre novinárov Informácie KFN (Klub filmových novinárov) alebo jedenásťročné organizovanie udeľovania Igricov.“
Zakladal festivaly
Diapazón činností Štefana Vraštiaka je však širší. Bol napríklad aj pri objave filmov, ktoré nakrútila Matica slovenská v Juhoslávii v rokoch 1938 až 1942 alebo dokumentov k slovenským filmom Hanka sa vydáva a Strídža spod Hája. Je tiež autorom niekoľkých knižných historických rekonštrukcií, spoluautorom publikácie Encyklopédia filmu alebo časti FILM v knihe Slovensko – Kultúra (I. časť).
Štefan Vraštiak stál pri zrode slovenských filmových festivalov Etnofilm Čadca, Art Film Trenčianske Teplice a Gay Film Festival Tajov, na iných pôsobil ako porotca, a domáce a zahraničné filmové festivaly navštevuje dodnes aj ako filmový publicista.
V súčasnosti je už desať rokov predsedom Slovenského filmového zväzu (SFZ) a neúnavným organizátorom udeľovania národných filmových cien Igric a Cien slovenskej filmovej kritiky, zároveň je šéfredaktorom bulletinu Klubu filmových novinárov (KFN) Informácie, ktorý založil v roku 1992.
Vizitka
Štefan Vraštiak sa narodil 23. apríla 1942 v Žaškove. Vyštudoval filmovú vedu na pražskej FAMU, ktorú absolvoval v roku 1967 diplomovou prácou na tému Zrod a vývoj slovenského filmu a kinematografie. Po skončení štúdia sa presťahoval do Bratislavy. V Slovenskom filmovom ústave (SFÚ) pôsobil nepretržite od roku 1969 do polovice roku 2004, kedy odišiel na dôchodok. Aj v dôchodkovom veku, do roku 2011, sa v SFÚ venoval vybraným činnostiam.
V roku 2006 získal Cenu slovenskej filmovej kritiky za pätnásťročné redaktorské práce mesačníka KFN Slovenského syndikátu novinárov (SSN) Informácie KFN. Udelená mu bola tiež Cena Karla Čapka za propagáciu diela bratov Čapkovcov na Slovensku, ale aj za aktivity súvisiace s česko-slovenskou vzájomnosťou (2005).
sn
Autor: Simona Nôtová
