Haličská motorkáreň prilákala do Haliče stovky ľudí. Motorkári tu predviedli svoje nadupané stroje. Potom sa previezli do Lučenca. Spanilá jazda priťahovala pohľady zvedavcov.
HALIČ. Haličská motorkáreň opäť nesklamala. Burácanie motorov, dym z gúm, hlasné klaksóny či desiatky obdivujúcich pohľadov návštevníkov. Stretnutie tu mali motorkári z celého Slovenska. Nechýbala prehliadka motocyklov, ale i veteránov, tombola, maľovanie na tvár, tanečná zábava i ukážky tých najlepších z najlepších.
V sobotu zavítalo do Haliče viac ako tisíc ľudí. „Hoci počasie nám tohto roku nevyšlo tak ako sme si predstavovali aj tak Haličská motorkáreň prilákala veľa ľudí. Zúčastnilo sa jej viac ako štyristo motorkárov z celého Slovenska a niekoľko stoviek nadšencov,“ hovorí Jožo Pročko, hlavný organizátor Haličskej motorkárne.
Bohatý program čakal na každého. „Zamerali sme sa na všetky vekové kategórie - od tých najmenších až po seniorov, ktorí si mohli zaspomínať na svoju mladosť pri pohľade na veteránov. Hlavným bodom programu však bola spanilá jazda motorkárov do Lučenca, kde ich na námestí čakalo množstvo zvedavcov,“ hovorí Pročko.
Do Haliče prišli až z Rožňavy kamaráti Jano a Stano. Dvojica nemôže chýbať na žiadnom stretnutí nadšencov tohto adrenalínového športu. „Takéto počasie nám vyhovuje najviac. Ani teplo, ani zima. Na Haličskej motorkárni sa zúčastňujeme už niekoľko rokov a vždy sa sem radi vraciame,“ hovorí Jano.
Pochváliť sa so svojou motorkou prišiel aj tridsaťosemročný Miro Ondris. „Keďže som rodený Haličan, nevynechal som ešte ani jednu motorkáreň. Musím pochváliť organizátorov, naozaj sa mi to veľmi páči. Hlavne preto, že sa konečne v našej obci niečo robí,“ hovorí Miro.
Z Veľkého Krtíša sem prišli aj Road wolves – cestní vlci, ktorých upútali už na prvý pohľad. „V päťdesiatke som si splnil svoj detský sen. Kúpil som si motorku a začal jazdiť. Keď sedím na motorke, cítim sa úplne slobodný. Pre mňa je to niečo ako regenerácia duše,“ hovorí Roland Sany.
Zo Želoviec spolu s manželkou Klárou prišiel aj 53-ročný Alexander Mako. „K motorkárčeniu som sa dostal prostredníctvom kamarátov. Tak sa mi to zapáčilo, že som si pred štyrmi rokmi kúpil vlastnú,“ hovorí Alexander. Svoje enduro sem prišiel ukázať aj Ľubomír Mlynarič z Dolnej Strehovej. „Prvýkrát som sedel na motorke ako trinásťročný. Už vtedy som povedal, že raz zo mňa bude motorkár. Môj sen sa mi splnil,“ hovorí Ľubo.
Prvýkrát sem až z Bratislavy zablúdil 34-ročný Martin Strelec. „Moja motorkárska minulosť je veľmi pestrá. Vyrastal som v rodine motorkárov. Nikdy nezabudnem na ten pocit, keď som prvýkrát sedel na motorke. Mal som šesť rokov a bola to stará pionierka. Odvtedy som ostal verný dvom kolesám. Dokonca som sa dlhé roky venoval motocrossu súťažne,“ hovorí Bratislavčan.
Svojím veteránom z roku 1963 sa prišiel pochváliť aj Ladislav Bukor. „Hoci je už na dôchodku, šliape ako hodinky,“ hovorí. Štvorkolku vymenil za motorku. „Je to úplne iný pocit ako na dvoch kolesách. Minulý rok som tu bol ako divák, tento rok som tu ako motorkár. A užívam si to,“ hovorí Ján Jáblonský.
Trinásťročného Jakuba Kanáta Haličská motorkáreň tak inšpirovala, že keď raz vyrastie, aj z neho sa stane motorkár. „Aj ja raz budem chodiť na takéto zrazy. Najviac sa mi dnes páčili ukážky motorkárov akrobatov. Bolo to úžasné, ako sa na ňu postavil,“ hovorí Jakub.
Vydarená akcia sa neskončila ani po západe slnka. „K správnym motorkárom nesmie chýbať ani poriadna hudba. Večer sme to tu roztočili na poriadnej motodiskotéke. Ďakujem ešte raz ľuďom, ktorí sem dnes prišli a podporili túto akciu, ako aj všetkým, ktorí priložili ruku k dielu a pomohli pri organizovaní Haličskej motorkárne. O rok sa uvidíme zase,“ dodá na záver Jožo Pročko.
