BANSKÁ BYSTRICA/LUČENEC. Senát Okresného súdu v Banskej Bystrici dnes vyhlásil rozsudok v novom procese v prípade lúpežného prepadnutia herne v Lučenci a následnej vraždy 22-ročnej krupierky Kataríny Števčokovej. V tejto veci súdy už poslali do väzenia na 24 rokov 34-ročného Róberta Ďurinu z Kotmanovej v okrese Lučenec. Ten napísal prokurátorovi list, v ktorom za spolupáchateľku označil svoju vtedajšiu družku Janu Š. Okresný súd však Janu spod obžaloby z návodu na vraždu oslobodil. Uznal ju za vinnú iba zo spolupáchateľstva pri lúpeži a vymeral je za to tri roky podmienečne.
Prokurátor, ktorý žiadal uznať vinu podľa obžaloby a uložiť 25-ročnej Jane trest 22 rokov väzenia, sa voči verdiktu odvolal. Obhajca Ján Reptiš vyslovil s rozsudkom spokojnosť a neodvolal sa. Poukázal na to, že žiaden dôkaz nesvedčil o vine jeho klientky v prípade vraždy okrem tvrdenia už odsúdeného Ďurinu. Ten bol známy delikvent a násilník a Janu tak ovplyvnil, že konala na jeho pokyn. Jana od začiatku popierala svoju vinu a Ďurinove tvrdenia označila za klamstvá. Sama však nemala čisté svedomie, pretože v prvom procese vypovedala, že nebola s Ďurinom v aute pri lúpeži, ani pri vražde. V postavení obžalovanej to už priznala. Odmietla i tvrdenie Ďurinu, že on krupierku zabiť nechcel a mala ho na to nahovoriť Jana, lebo ju krupierka poznala, keď nemaskovaná vstúpila do herne.
Znalec psychológ pripustil, že Janine počiatočné klamstvá mohli vyplynúť z jej obáv pred násilným Ďurinom. I súd sa stotožnil s názorom znalca, že vo vzťahu dominantný agresívny Ďurina by sa nebol dal Janou presvedčiť na vraždu. Podľa názoru obhajcu Ďurinovo oznámenie o podiele Jany na vražde bolo aktom pomsty a snahou dosiahnuť obnovu konania v tejto veci a zníženie trestu.
Podľa pôvodného rozsudku Ďurina v auguste roku 2007 prepadol herňu v Lučenci s úmyslom získať peniaze na vyrovnanie dlhov. Krupierku Katarínu ohrozoval nefunkčnou pištoľou, údermi do tváre, plynovým sprejom a škrtením. Oči jej zakryl páskou a z trezoru ukradol vyše 7700 eur (230 tisíc korún). Ženu následne naložil do požičaného auta, vyviezol na poľnú cestu medzi obcami Tomášovce a Halič a dva razy ju bodol do krku. Telo dievčaťa potom nechal ležať v kríkoch. Brutálnou vraždou chcel zakryť lúpež.
Podľa súdu Jana pomáhala pri lúpeži tým, že s Ďurinom bola v aute pred skutkom a vedela, že ide kradnúť. Na jeho pokyn šla do herne kúpiť cigarety a zahrať si, aby zistili, koľko je tam zákazníkov. Na samotnej lúpeži sa už Jana nepodieľala, iba pristavila auto, do ktorého Ďurina po čine priviedol krupierku. Obeť mala zaviazané oči páskou z Janinho trička. Na páske sa našla Janina DNA, ale obžalobe sa nepodarilo preukázať, či na pásku sa dostala pri zaväzovaní očí krupierke, alebo ešte dávnejšie.
Senát konštatoval, že vražda bola výhradne v réžii Ďurinu. Súd neuveril jeho tvrdeniu, že krupierku nechcel zabiť a urobil tak až na žiadosť Jany. Predseda senátu poukázal na Janine obavy a strach, aby jej Ďurina niečo neurobil, keď vedela, že zabil krupierku. Za podiel na lúpeži mohol súd uložiť trest na sedem až dvanásť rokov. Vzal do úvahy usporiadaný život Jany pred i po skutku a mimoriadne trest znížil i vzhľadom na postavenie Jany vo vzťahu s dominantným Ďurinom.
