HORNÉ ZAHORANY. Stretnutie rodákov a priateľov obce oslávili v Horných Zahoranoch vo veľkom štýle. Dvojdňové podujatie vyvrcholilo v sobotu poobede. Vtedy táto malá obec ožila. Na návštevníkov čakal bohatý kultúrny program, rôzne atrakcie i súťaže. Okrem známych zahoranských párkov si mohli ľudia pochutnať aj na štyristopäťdesiatkilovej pečenej jalovici. Chlapi si zmerali svoje sily v kosení, rúbaní dreva i slalome s plne naloženým fúrikom. Ženy zase ukázali svoje kuchárske zručnosti.
Horné Zahorany sú malá obec
Oslavy začali v piatok večer divadelným predstavením „Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch“. V sobotu ráno pokračovalo príhovorom starostky obce Zuzany Vysokaiovej, ktorá oficiálne otvorila prvý ročník stretnutia.
„Naša obec je malá. Má len stotridsať obyvateľov a z toho je drvivá väčšina starších ľudí. Mladšie generácie odišli za prácou a tak sme sa rozhodli, že tohtoročné oslavy dní obce trochu osviežime. V spolupráci s miestnym podnikateľom Jaroslavom Gregorcom sme zorganizovali toto podujatie, vďaka ktorému sme do obce prilákali aj ľudí z okolia,“ hovorí starostka.
Okrem spomienkových fotografií, výstavy ručných prác starých materí si návštevníci mohli pozrieť aj najznámejšie kroje z regiónu. Do Horných Zahorian ich prišla predviesť Gabriela Medveďová.
Ľudia tu mohli obdivovať kroje z Klenovca, Veľkého Blhu, Kokavy nad Rimavicou či Gemera. „Dievčenský, chlapčenský, nevestin, ženy pod čepcom či kroj starších ľudí, všetky modely lákali pohľady zvedavcov rovnako,“ hovorí Medveďová.
Stretnutia sa zúčastnili aj ľudoví remeselníci a umelci. Drevené úžitkové predmety tu ponúkal aj šesťdesiatročný Zahorančan Ján Gregorec. „Mám tu misky z buka a orecha, ďalej kolovrátok a lis, akým sa kedysi lisovalo hrozno. Hoci sa pri mojom stánku pristavilo veľa ľudí, len máloktorí si niečo kúpili. Krízu je cítiť všade. Žijeme hádam v najchudobnejšom regióne na Slovensku, je tu vysoká nezamestnanosť,“ hovorí Gregorec.
Chlapi sa oháňali sekerami
Od rána tu rozvoniavali párky, guláš i pečená jalovica. „Spolu s kolegom Romanom Balciarom sme ju piekli od jednej v noci. Uskladnená v špeciálnom korení v boxe však bola už od utorka,“ hovorí hlavný šéfkuchár Milan Barát.
O dobrú náladu sa počas celého podujatia starala ľudová hudba z klenovského folklórneho súboru Vepor. „Spolu s kolegami Milanom Oláhom a Jánom Oláhom hráme už od skorého rána. Ľudia sú tu skutočne veľmi priateľskí,“ hovorí vedúci Ján Deme.
Súťaže o najlepší dedinský tím sa zúčastnili štyri družstvá: Zahoranci, Lukovištia, Vysnívaný tím a Horný koniec. V zaujímavých disciplínach si šikovní chlapi zmerali svoje zručnosti v zaobchádzaní so sekerou, kosou, v hádzaní metroviny, slalome s plne naloženým fúrikom i v štafetovom behu so štyridsiatimi kilogramami v rukách.
„Na prvom mieste skončili Zahoranci, druhú priečku obsadili Lukovištia, tretí bol Horný koniec a štvrtý Vysnívaný tím,“ hovorí Ján Antal, jeden z rozhodcov.
Ťahanie traktora lanom bolo kvôli nepriaznivému počasiu zrušené. Najlepším v hode metrovinou bol Miroslav Gregorec. Dvadsaťročný mládenec bol zároveň najmladším účastníkom súťaže. Jeho spolubojovník Ján Antal ukázal svoje dlhoročné skúsenosti v kosení.
Sedemdesiatosemročný Vladimír Antal zase mladým predviedol, ako má správny chlap narábať so sekerou. „Keď som prvýkrát rúbal drevo, mal som len šesť rokov. To už ani nie je pravda,“ skonštatoval s úsmevom tento šikovný Zahoranec.
Prišli podporiť kamarátov zo susednej obce
Do obce v okrese Rimavská Sobota prišlo niekoľko stoviek ľudí. Na motorkách prišla zo susednej obce aj partia mladých. „Som prekvapený, koľko je tu ľudí. Občerstvenie nemá chybu, dokonca ma zaujali aj súťaže,“ hovorí dvadsaťročný Július Kankuja.
Jeho kamarát Marek Astaloš bol tiež spokojný. „Som rád, že aj malá obec dokáže takto kultúrne žiť,“ hovorí mladý muž.
Z Rimavskej Soboty sem prišiel Ladislav Lörincz s rodinou. „S manželkou a deťmi sme si urobili peknú sobotu. Deti najviac potešila jazda v konskom záprahu a maľovanie na tvár. Už teraz sa tešíme na srnčí guláš, na ktorom si určite dobre zamaškrtíme,“ hovorí pán Lörincz.
Vôňa pečených dobrôt sem prilákala aj okoloidúcich bicyklistov. „Jednoducho sme nemohli odolať a prišli podporiť našich susedov,“ smeje sa Ivan Juršík.
