UTEKÁČ. Tretí povodňový stupeň vyhlásila starostka tejto obce v pondelok večer. Silná prívalová vlna brala so sebou všetko, čo jej stálo v ceste: ploty, hospodárske zvieratá, pouličné lampy i drevárne. Prúd vody bol taký silný, že vytrhal asfalt z cesty a vyvracal stromy. Najhoršie na tom boli obyvatelia miestnej časti Havrilovo, kde sa zosunula časť cesty.
Silná prietrž mračien zapríčinila, že obec zostala na niekoľko hodín odrezaná od sveta.
Nepremávali vlaky ani autobusy, vypadla elektrina, pevné linky nefungovali. „Prvý stupeň povodňovej aktivity sme vyhlásili o pol siedmej večer. Ani nie o dve hodiny neskôr sme v obci mali už tretí stupeň. Museli sme evakuovať jednu mamičku s troma deťmi,“ hovorí Zuzana Paľašová, starostka obce Utekáč.
Voda, popadané stromy, nánosy kamenia a bahna ochromili premávku na niekoľko hodín. „Prvá pomoc zvonku sa k nám dostala okolo polnoci. Dovtedy sme boli odrezaní od sveta,“ hovorí starostka.
Cestári už od rána intenzívne pracujú na sprejazdnení cesty medzi Utekáčom a Breznom. „Cestu momentálne čistia privolané ťažké mechanizmy. Niekde sa dokonca zosunul aj svah na cestu, čiže ako dlho to potrvá, je ešte otázne,“ hovorí starostka.
Prívalová voda zaplavila polia a niekoľko domov. „Bola som doma sama, keď som začula taký čudný zvuk. Fúkal silný vietor, hrmeli blesky a padali tučné kvapky. Vypadla elektrina, telefón mi nefungoval a z mobilu som sa nikomu nevedela dovolať. Voda sa postupne dostala až do domu. Obývačka i kuchyňa boli pod vodou. Ratovala som všetko, čo sa dalo. Elektroniku som povykladala na nábytok, do vnútra som schovala aj psa. Voda mi siahala až po prsia. Mala som obrovský strach,“ hovorí Margita Haverová. Celú noc nezažmúrila oko. „Bála som sa aj zaspať. Celú noc som prebdela. Ráno, keď som videla, aké škody voda napáchala, bolo mi do plaču. Rôzne kvety, ktoré som pestovala, záhrada, trávnik, lavička na sedenie, to všetko bolo zničené. Všade je len samé blato a štrk. Voda je taká veľká, že miestami sa mi aj do čižiem naberie,“ hovorí Margita.
Sused pomáha susedovi. Obyvatelia spojili sily a snažia sa napraviť, čo voda spôsobila. „Keď som ráno prišiel do mojej prevádzky, ostala mi hlava v smútku. Vnútri sa nachádzala voda až po kolená a samé bahno. Zachraňoval som, čo sa dalo, ale voda mi toho veľa zničila,“ hovorí Igor Nosáľ, majiteľ pohostinstva v Utekáči.
Chýbalo len niekoľko centimetrov a voda by sa dostala dnu. „Ten pocit bezmocnosti neprajem nikomu. Minúta mi pripadala ako hodina. Doma som bola sama a sledovala som, ako voda stúpa. Len jeden schod ma delil od toho, aby sa dostala do môjho domu. Pamätám sa aj na záplavy v roku 1974, ale vtedy pršalo nepretržite štyridsať dní. Teraz to trvalo púhe dve hodiny,“ hovorí Irena Urcová.
