J. Líška ml.: Rok som zvládal kaskadérčinu, je čas dať si pauzu

O Ružinej sa hovorilo ako o najmenšej dedine na svete, ktorá účinkuje v republikovej súťaži.

Jozef Líška ml.Jozef Líška ml. (Zdroj: MARCELA BALLOVÁ)

Na slovíčko s Jozefom Líškom ml., šéfom TJ Baník Ružiná.

RUŽINÁ. Pred rokom dosiahol TJ Baník historický futbalový úspech. Malý dedinský klub postúpil do II. ligy, pričom médiá označili Ružinú za najmenšiu obec na svete, ktorá kedy účinkovala v druhej najvyššej republikovej súťaži. Nováčikovskej dani sa však nevyhla. Bolo jasné, že mestské kluby nebudú chcieť v maličkej novohradskej dedine predať svoju kožu lacno a urobia všetko pre to, aby neutŕžili prehru. Postup Ružinej do II. ligy tiež nebol jednoduchý. O jej účinkovaní v tejto súťaži sa rozhodlo na poslednú chvíľu a tak do nej vstúpila takmer bez prípravy. Napriek tomu v nej nebola len do počtu. Tiež jej nemožno uprieť, že pýchou útulného novovybudovaného štadiónu bola jedna z najlepších hracích plôch na Slovensku, tiež pohostinnosť, zvučné hráčske a funkcionárske mená a futbalové zážitky, ktoré poskytla fanúšikom. Okrem toho bol TJ Baník Ružiná jediným mužstvom v Novohrade, ktorý v sezóne 2012/2013 účinkoval v II. lige, keďže Lučenec po dlhých rokoch o túto súťaž prišiel. Postup a hodnotenie sezóny bolo témou nášho rozhovoru so šéfom TJ Baník Ružiná Jozefom Líškom ml.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako hodnotíte uplynulú sezónu v podaní druholigového nováčika z Ružinej?

- Náš postup bol dosť problematický, no napokon sa nám pri veľkom šťastí naskytla možnosť okúsiť II. ligu. Napriek vtedajším nepriaznivým okolnostiam, keď nám nad hlavou priam visel Damoklov meč, som cítil, že túto šancu nesmieme premrhať. Veľmi som chcel, aby Ružiná okúsila II. ligu a myslím si, že čo sa týka zviditeľnenia obce, tak to bolo naozaj veľké. To, že sme sa prebojovali do druhej najvyššej slovenskej futbalovej súťaže, považujem za historický úspech. Naozaj všetkým prajem, aby v živote mali len také prehry, ako je tá, že Ružiná, aj za prispenia rôznych zákulisných ťahov, napokon z II. ligy vypadla. Myslím si, že na to, že sme nemali čas na prípravu a začali sme veľmi zle, sme mali záchranu vo vlastných rukách. Skultúrnili sme štadión, obec sa zmedializovala, vďaka futbalu dnes na Slovensku vedia, kde je Ružiná. Malo to však aj svoje negatíva, najmä čo sa týka mojej osoby, pretože so cťou dohrať ročník bolo problémom aj pre veľké mestá. O to ťažšie to mala Ružiná, ktorá nemá žiadneho partnera. Hráčom som neustále hovoril: chlapci, hrajte, hráte predovšetkým za svoje meno. Dnes sú od nás na skúškach v corgoňligových tímoch šiesti hráči. Takže z hľadiska výkonnostného rastu mladých hráčov mala II. liga v Ružinej svoj zmysel. Škoda, že sme sa nezachránili, pretože mladí hráči, ktorým sme dali priestor, sa začali herne presadzovať a myslím si, že v ďalšom ročníku by boli pre nás veľkým prínosom. Takto budú prínosom pre ďalšie mužstvá. Chlapcom som veril, no viem, že II. liga je už o inom. Mal som skúsenosti z čias svojho pôsobenia v LAFC a dovolím si tvrdiť, že keby sme túto súťaž hrali v hociktorom meste, trebárs v Lučenci či Detve, tak by sme sa boli zachránili. Takto sme boli trpaslíkom v súťaži, za čo sa však nehanbím. Vedel som, že do II. ligy vstupujeme ako trpaslík a nemohlo sa rátať s tým, že za rok narastieme do špičky slovenského futbalu. Skôr je horšie, keď sa veľkoklub v priebehu roka stane trpaslíkom. Takže na druhej strane som aj spokojný, pretože súťaž sme odohrali so cťou. Nemáme sa za čo hanbiť z hľadiska kádra, herného prejavu, zabezpečenia zápasov, vrátane postarania sa o našich hostí. S týmto sme naozaj nemali problém, možnože až na jedno–dve mužstvá, pretože vo futbale pracujú emócie. Ja som tiež impulzívny, dokážem vybuchnúť, takže z prehnaných pozápasových reakcií, keď aj kamarátstva idú bokom, nezvyknem robiť uzávery, ale skôr sa na ne dívam s nadhľadom. No a ak som v návale emócií niekomu slovom ublížil, tak sa mu touto cestou ospravedlňujem.

SkryťVypnúť reklamu

Diskutujúci na rôznych internetových portáloch klub a ani vás nešetrili. Ružinú prirovnávali k Báču, Močenku, ktorých futbalová sláva rýchlo prišla aj odišla.

- Ja som bol od začiatku nad vecou a vedel som, že tomu tak bude. V tomto smere ma už nemôže nič prekvapiť, pretože ak rátam aj svoju hráčsku kariéru, tak vo futbalovej brandži sa pohybujem už 40 rokov. Podstatné je pre mňa to, že diskusie na rôznych fórach sú vedené anonymne a to hovorí za všetko. Ľudí, ktorí kritizujú a urážajú, no pritom sa nedokážu podpísať pod svoj názor, považujem za zbabelcov a ich komentáre ma nemôžu rozhodiť. Skôr si kladiem otázku, či takéto internetové portály slúžia na objektívnu informovanosť čitateľov a podporu klubov alebo skôr na znechutenie športu tým, ktorí ho robia. Takže to neriešim. Bol som nad vecou, dokonca ani niektoré prehry, až na dve–tri výnimky, ma tak neboleli. Keď som videl, že chlapci v zápase makali naplno a urobili všetko pre to, aby dosiahli priaznivý výsledok, tak som bol spokojný. Doslova som si užíval každý zápas. Som vďačný za to, že sme mohli aspoň počas jednej sezóny okúsiť II. ligu. Čo sa týka športu, som maximalista. Rád prijímam nové výzvy, chcem víťaziť, napredovať. Bohužiaľ, tento rok sme po prvýkrát zostúpili a doba je, najmä čo sa týka ekonomického hľadiska, naozaj náročná. Vzhľadom k tomu som sa rozhodol, že ukončím svoje pôsobenie v ružinskom futbale. Netvrdím, že je to definitívne rozhodnutie a už sa k futbalu nikdy nevrátim. Skôr by som povedal, že si potrebujem aspoň na chvíľu oddýchnuť a čas ukáže, čo bude ďalej. Kto ma pozná, vie, že futbal je moja srdcovka a bez neho jednoducho nebudem, aj keď mi niekedy skôr ubližuje, ako robí radosť. Určite ho neprestanem sledovať, rád v rámci svojich možností pomôžem, no je načase, aby to hlavné bremeno zodpovednosti aspoň na jednu sezónu prevzal niekto iný. Finančné stresy dokážu človeka neskutočne vyšťaviť a robiť futbal je veľmi náročné a nie je mysliteľné, aby to zvládol jeden človek. Ja som tú kaskadérčinu rok zvládol a ďakujem všetkým, ktorí mi pri tom pomohli. Verím, že sa nájdu ľudia, ktorí tunajší futbal nenechajú spadnúť kdesi do suterénu. Máme tu vybudovaný veľmi slušný športový areál a dovolím si tvrdiť, že jeden z najlepších trávnikov na Slovensku. Sú tu ľudia, ktorí sa pokúsia opäť hrať III. ligu. Tiež sa črtá perspektívna spolupráca s jedným klubom.

SkryťVypnúť reklamu

Vzhľadom na jesennú štatistiku bolo jasné, že jar bude veľmi náročná. Angažovali ste trénera Antona Dragúňa, ktorý je označovaný za špecialistu na záchranárske práce. Napokon Ružiná z II. ligy vypadla. Tiež hovoríte, že ste sa rozhodli dať si futbalovú pauzu...

- Sezónu odštartoval pri kormidle Jožko Kostelník, ktorý je veľmi dobrý tréner, no jeho práca skôr prinesie ovocie vo väčších kluboch. V mojich očiach je to rovný človek a jeho futbalová filozofia je správna. My sme ju však chceli uplatniť hneď, no naše mužstvo na to nebolo fyzicky pripravené a začali sme strácať body. Tiež si vážim, že jeho slovo vždy platilo. Po ňom prišiel Vlado Rusnák a naše výsledky sa zlepšili. Žiaľ, slovenskí hráči sú takí, že si dovolia to, čo si dovolia. To nechcem riešiť. V zime sme sa dohodli s Tónom Dragúňom, ktorého v súkromnom živote budem stále považovať za priateľa. Čo sa týka futbalových názorov, tak tie sme mali v určitých veciach rozdielne. Pripustiť v dnešnej dobe v hráčskej kabíne alibizmus a potom hľadať chyby u druhých, to považujem za začiatok konca. Občas mi to pripadalo tak, že hráči diktujú, čo sa má a čo nemá. Pred odvetnou časťou ročníka som tvrdil, že potrebujeme jedného záložníka a jedného útočníka. Keby sme ich mali, tak by sme sa bez problémov v súťaži zachránili. Potom čítam na rôznych internetových portáloch, že tréner na jar nevypadol. Podľa mňa je to alibistické vyhlásenie, pretože Ružiná nehrala jeseň a jar, ale ročník 2012/2013 a v zime bolo každému jasné, v akej situácii sa nachádzame, teda nikto nemôže povedať, že nevie, do čoho išiel. Boli zápasy, ktoré sa mohli zvládnuť a nezvládli sa, no a potom si prečítam, že kuriatka nemôžu znášať vajcia. Ja som pred sezónou povedal, že potrebujeme skúseného hráča do zálohy a do útoku. Vyčkávali sme a napokon sme nezobrali nikoho. Uvediem príklad: Adam, ktorý dal na jeseň v Rimavskej Sobote osem gólov, čakal na naše vyjadrenie tri dni, pretože bol dohodnutý s Vladom Rusnákom, že Ružinej pomôže. Skrátka, sú tu veci, ktoré nechcem medializovať, no určite ma mrzia. Keby sa boli riešili inak, možnože sa opäť tešíme na ďalšiu druholigovú sezónu. Nechcem, aby to vyznelo tak, že náš zostup je vinou trénera. To vôbec nie. Podpísalo sa podeň viac ľudí, zavážilo viac faktorov, pričom ani ja sa nechcem vyviňovať. Skrátka je to tak a život ide ďalej, no prízvukujem, že som hrdý na to, že sme vypadli z II. ligy. Hovorím to tak, ako to cítim, pretože fakt, že taká dedina, akou je Ružiná, sa do tejto súťaže dostala, to nemá obdobu.

Bude teda futbal v Ružinej pokračovať?

- Som rád, že sú tu ľudia ako Tomáš Boháčik a Peťo Paška, ktorí prejavili záujem robiť ružinský futbal a podali prihlášku do III. ligy. Určite im vždy rád, v rámci svojich možností a kontaktov, pomôžem. Nedá mi však nespomenúť najväčší problém ružinského futbalu. Je ním macošský postoj obce. Stále počúvam, že u nás v dedine nemáme cesty, to i ono, práve pre futbal, pritom dotácia obce na tento šport nepostačuje ani na pokrytie mládeže na sezónu. O údržbe ihriska už ani nehovorím, pretože tá si vyžaduje viac financií, ako je ročný rozpočet obce na šport. Sú tu aj ďalšie veci, ktoré nebudem konkretizovať, ale pomoc obce tunajšiemu futbalu je priam mizivá a určite sme sa na ňu nemohli spoliehať. Tiež ma veľmi mrzí, že sme hrali doslova bez fanúšikov. Áno, prišlo nás povzbudiť pár ľudí z okolia, čo si veľmi cením, no 85% divákov tvorili len zvedavci, ktorých zaujímalo len to, čo sa vlastne udeje. Našich hráčov nemal v čase, keď sa lámal chlieb, kto povzbudiť. To je tiež jeden z hlavných dôvodov, prečo som sa rozhodol na čas z futbalu stiahnuť. Trápi ma, keď prácu, ktorá by mala ľuďom prinášať potešenie a športový zážitok, nikto neocení. Potom naozaj nemá zmysel robiť ju, venovať jej všetko svoj voľný čas, sily, peniaze. Stratil som motiváciu a nevidím zmysel ďalej vo futbale pokračovať. Je smutné, keď hráči vidia predovšetkým peniaze a z trávnika sa vytráca futbalové srdce. Uvidíme, čo prinesie čas. Budem veľmi rád, ak budeme môcť byť aj naďalej na ružinský futbal.

Najčítanejšie na My Novohrad

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. dm podporila sumou 6 475 eur realizáciu projektu Základnej školy
  2. Na zdraví záleží
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  6. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  7. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  8. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 200
  2. Každý piaty zomrie 9 131
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 780
  4. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 6 538
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 811
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 733
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 509
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 717
  1. Irena Šimuneková: Šándorky
  2. Ján Škerko: Vláda, ktorá nepočúva hlas ľudu bude zvrhnutá!
  3. Ľubomír Belák: Verejnoprávna RTVS?
  4. Anna Miľanová: Potrebuje jednotlivec, kolektív sponzora?...
  5. Peter Kysela: Kam zmizli MODRÍ?
  6. Juraj Paškuliak: Zmysluplný život
  7. Marcel Rebro: Paradoxom demokracie je, keď môžeš slobodne snívať o diktatúre
  8. Zdenek Ručka: Ako zdravotne postihnutého klienta Domova sociálnych služieb pripraviť o finančné prostriedky. Časť ôsma „Oslík potras sa!“ tretie pokračovanie.
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 249
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 21 206
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 729
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 681
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 784
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 168
  7. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 9 532
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 8 976
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

V rámci neho môže vydavateľ získať podiel na príjmoch z predaja svojich čítaných kníh na eshope martinus.sk. V pilotnej fáze sa do projektu zapojilo tucet vydavateľstiev.


HKM Rimavská Sobota.

Ročník ukončili na poslednom mieste.


Lemmy Kilmister a jeho Motörhead bol skutočnou legendou rock&rollu s obrovským zástupom fanúšikov. Po jeho smrti vznikla veľká diera, ktorá našťastie bola rýchlo zaplnená.


HC Lučenec

Skončil sa siedmy ročník.


  1. Irena Šimuneková: Šándorky
  2. Ján Škerko: Vláda, ktorá nepočúva hlas ľudu bude zvrhnutá!
  3. Ľubomír Belák: Verejnoprávna RTVS?
  4. Anna Miľanová: Potrebuje jednotlivec, kolektív sponzora?...
  5. Peter Kysela: Kam zmizli MODRÍ?
  6. Juraj Paškuliak: Zmysluplný život
  7. Marcel Rebro: Paradoxom demokracie je, keď môžeš slobodne snívať o diktatúre
  8. Zdenek Ručka: Ako zdravotne postihnutého klienta Domova sociálnych služieb pripraviť o finančné prostriedky. Časť ôsma „Oslík potras sa!“ tretie pokračovanie.
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 249
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 21 206
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 729
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 681
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 784
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 168
  7. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 9 532
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 8 976
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu