Víťazstvá Radky Ivanovej s Dorádom na Rozálka Cupe v Pezinku

Úspešná jazdkyňa z Novohradu Radka Ivanová surfuje na vlne úspechov. Po bronzovom predstavení na majstrovstvách Slovenska v kategórii mladých jazdcov sa blysla na ďalšom prestížnom podujatí.

PEZINOK/LUČENEC. Na sklonku predposledného júnové týždňa ožil jazdecký areál v Pezinku prestížnymi skokovými pretekmi pod názvom Rozálka Cup 2013. Súťažilo sa na prekážkach vysokých 100-130 cm. Na západe Slovenska mal zastúpenie aj Novohrad v podobe Radky Ivanovej z Jazdeckého klubu Zairin dvor Boľkovce. Po nedávnom zisku bronzovej medaily na M-SR v kategórii mladých jazdcov si v Pezinku na konto pripísala ďalšie úspechy.

„Na preteky som cestovala s koňmi Roxettom a Dorádom. Rox je 9-ročný slovenský teplokrvník z rodiny Scampolo. S jazdením začínal ako päťročný v neďalekých Kováčovciach. Potom bol odpredaný do okolia Bratislavy. Prestal jazdiť a slúžil ako hobby koník. Na jar tohto roku ho objavili majitelia nášho klubu. Boli to naše zatiaľ len štvrté preteky a preto sme ich využili skôr na zohratie sa a oboznámenie koníka s prostredím pretekov. Štartovali sme preto v nižších súťažiach 100-110cm. S Dodom už jazdím viac ako dva roky. S ním som dosiahla zatiaľ najväčšie úspechy. Na Rozálke sme absolvovali parkúry na skokoch vysokých 120-130cm,“ nechala sa počuť Radka Ivanová.

Úžasný výkon a úžasný čas

V sobotňajšej (22.6.) súťaži L (120 cm) na čas štartovalo 60 jazdeckých dvojíc. Bolo jasné, že radosť z víťazstva bude dopriata duu, ktoré parkúr absolvuje bez trestných bodov a dosiahne najlepší čas. Už prvé čisté jazdy pretekárov zvučných mien ako bratia Pálovci, Naštický, Žák, Zelínková s časom medzi 60-63 sekúnd naznačili, že dvojica zo Zairinho dvora to nebude mať vôbec jednoduché. Ak chcela Radka v sedle Doráda dosiahnuť dobré umiestnenie, musela trochu zariskovať - zvýšiť tempo a skrátiť oblúky. No a podarilo sa. Výborná čistá jazda s troškou šťastia na predposlednom skoku, keď bariéra vyskočila z hákov, no napokon sa vrátila späť, priniesla našej dvojici fantastické cifry na časomiere - 59,94 s. Hlásateľ tento výkon okomentoval nasledovne: „Videli sme úžasný výkon a úžasný čas.“ Nasledovali však ďalší skúsení jazdci - Pribula Krivianský, Cibere, Jackovič, Wild. Všetci síce atakovali Radkin čas, no pod 60 sekúnd sa už nikto nedostal. Výprava z Novohradu tak mala dôvod na radosť.

V najvyššej súťaži dňa stupňa S (130 cm) na čas si Radka Ivanová počínala tiež výborne. Dosiahla tretí najrýchlejší čas, avšak jedna zhodená prekážka ju odsunula až na 15. priečku. Zvíťazil domáci jazdec J. Wild pred R. Pálom a M. Pribulom.

V nedeľu (23.6.) čakali na súťažiacich podobné súťaže ako v sobotu, no s tým rozdielom, že sa všetky jazdili na rozoskakovanie. Chorvátsky staviteľ Eduard Petrovič volil náročnejší a technickejší kurz.

Radkine výkony vzbudzujú rešpekt

Roxette absolvoval súťaže 100 a 110 cm. Neboli zatiaľ čisté, no najmä 110-tka naznačila, že sú s Radkou na dobrej ceste. „Dobré je, že si Rox v parkúre drží stále svoje tempo a už sa nerozptyľuje okolím. Sústredí sa len na prekážky a to je základ budúceho úspechu. Počas zimnej prípravy popracujeme na gymnastike a technike skokov,“ vyjadril sa Jaroslav Ivan.

Doráda opäť čakali 120-tka a 130-tka. V 120-tke štartovalo 58 dvojíc. Radka s Dorádom prešli základné kolo čisto a spolu s ďalšími 24 dvojicami postúpili do rozoskakovania.

V čase, keď sa dvojica zo Zairinho dvora pripravovala na rozoskakovanie, vyhlásili organizátori na vedľajšom kolbisku prehliadku parkúru na nasledujúcu 130-tku. Tu vyvstala otázka, či je prednejšie sústredene dokončiť jednu súťaž, alebo sa už v mysli venovať ďalšej. „Zoskočila som z Doráda a utekala na vedľajšie kolbisko, aby som stihla prehliadku parkúru. Potom späť na koňa. Na prípravu sme mali minimum času. Viacerí jazdci, najmä tí, čo štartovali v rozoskakovaní, s týmto postupom organizátora neboli spokojní,“ povedala Radka. Aj napriek týmto komplikáciám dokázalo duo z Novohradu zajazdiť najlepšie - čisto a opäť najrýchlejšie. Najmä prudká otočka pred poslednou prekážkou vyrážala dych. Na Radkinej jazde bolo vidieť veľkú túžbu po víťazstve. Po prejdení cieľom zavládla v našej výprave obrovská radosť. Radka potvrdila, že jej sobotňajšie víťazstvo nebolo náhodné a svojimi výkonmi pomaly začína vzbudzovať rešpekt medzi slovenskou jazdeckou špičkou.

Počas rozoskakovania a dekorácie 120-tky sa však rozbehla už ďalšia súťaž na výške prekážok 130 cm, v ktorej mala štartovať aj Radka Ivanová.

„Niektorí umiestnení jazdci sa dekorácie 120-tky nezúčastnili, aby sa mohli pripraviť na ďalšiu súťaž. My sme dekoráciu nemohli vynechať - víťazná dvojica obdržala propagačnú deku na koňa a privádzala na kolbisko ostatných umiestnených. Utekal som na vežu rozhodcov, aby Radku presunuli na koniec štartovej listiny, aby sa stihla s Dorádom pripraviť. Bolo to celé nervózne a chaotické. Myslím, že tento záver inak výborných pretekov organizátori nezvládli,“ poznamenal J.Ivan a pokračoval: „Všetky tieto okolnosti, najmä psychiku jazdca a celkovú atmosféru, kôň veľmi citlivo vníma. Myslím si, že na parkúr 130-tky nastupovali obaja (Radka aj Dorádo) nesústredení, čo poznačilo ich výkon. Zaznamenali dve chyby a na dobré umiestnenie sme mohli zabudnúť. Ako sa hovorí: všetko zlé je na niečo dobré. Skúsení jazdci tento stres zvládli a dokázali sa sústrediť aj v takýchto podmienkach. My sa stále učíme.“

Na Zairin dvor do Boľkoviec si Radka priviezla pohár, deku na koňa, dve víťazné stužky a čo je dôležité, pribudli jej ďalšie cenné skúsenosti. Potešiteľný je aj fakt, že bola jedinou jazdkyňou celého podujatia, ktorá počas pretekov získala dve víťazstvá.

„Na záver snáď jednu úvahu. Na začiatku nám tréner Zdeno Kuchár raz povedal: Radka, najskôr sa musíš naučiť jazdiť a potom môžeš súťažiť! Myslím si, že nastal čas, keď Radka dokáže v L-ku (120 cm) súťažiť aj s tými najlepšími. Vo vyšších parkúroch sa stále učíme a zbierame skúsenosti,“ zakončil Radkin otec J. Ivan.